Klub ochrancov zelene
Očakávali sme ho s radosťou a zvedavosťou. Človeka, pre ktorého veľkú úlohu v živote zohrávajú stromy. Bolo pre nás cťou, že 11. februára 2015 zavítal do nášho mesta Treehunter – Rob McBride.
Rob McBride je sympatický Angličan, spolupracujúci s organizačným tímom súťaže Európsky strom roka (minulý rok slávnostné vyhlásenie súťaže v Bruseli moderoval práve on). Ako je známe, aj my máme v tejto súťaži svoje zastúpenie – krásnu veľkú morušu z Robotníckej ulice v Senici. Rob sa rozhodol, že v priebehu mesiaca február navštívi všetkých 14 krajín a ich stromy, ktoré sú do súťaže zapojené a súčasne bude vyzývať jednotlivé národy, aby posielali hlasy svojim stromom. Slovensko bolo siedmou krajinou na jeho náročnej ceste.
Treehunter prišiel do Senice v sprievode ľudí z nadácie EKOPOLIS – Milana Hroneca, Evky Ščepkovej a Lenky, ktorá sa starala o preklenutie jazykovej bariéry. Vzácneho hosťa sme na pôde nášho mesta chceli privítať priateľsky a tradične po slovensky – čerstvo upečeným domácim chlebom a soľou, ponúknutým z rúk mladej krojovanej dievčiny a za účasti zástupcov mesta Senica, ľudí, pracujúcich v oblasti starostlivosti o mestskú zeleň a ľudí zapojených do kampane za hlasovanie pre morušu, členov nášho združenia a médií. Rob bol privítaním milo prekvapený a hneď sa rozhovoril o svojej ceste, pričom jedna z jeho prvých otázok bola: „A kde máte ten strom?“
Ten sme mu samozrejme ukázali, ale predtým sme chceli vyjadriť radosť z jeho návštevy. Pri tejto príležitosti som sa s potešením ujala slova: „V našom meste Vás vítam s radosťou. Moje privítanie je úprimné a priateľské, pretože prichádzate z dôvodu, ktorý je môjmu srdcu najbližší a najkrajší. Tým dôvodom je strom. Som presvedčená, že toto mesto ešte nezažilo oficiálnu zahraničnú návštevu, kvôli stromu. Bolo tu veľa delegácií kvôli podnikateľským príležitostiam, boli tu mnohí kvôli politickým, historickým, či kultúrnym udalostiam, ale kvôli stromu neprišiel nikto. Toto je pre mňa znamenie, že svet predsa len môže byť taký, aký som si ho vysnila. Ďakujem Vám.“
Nemohla som vynechať ani rozprávanie o moruši, o tom, prečo je pre nás významná, prečo si ju vážime a sme na ňu hrdí. O tom, akými zmenami prešlo prostredie v ktorom rastie odvtedy, čo zapustila korene do zeme. O tom, akými premenami prešlo celé naše mesto. O tom, že priestor pod korunou moruše (a pre mnohých i v nej), bol našim detským svetom. A o symbolike, ktorú som našla v pestovaní morúš v minulosti z dôvodu produkcie prírodného hodvábu. Možno, že aj táto moruša sa dostala k nám v tejto dobe. Moruše stratili na význame, keď boli objavené technológie pre výrobu umelého hodvábu. Mnohé morušové aleje a sady boli vyrúbané. Mesto Senica bolo v minulom storočí významným producentom umelého hodvábu. Obrovská fabrika produkovala umelý hodváb takmer storočie. V poslednom období nastali ekonomické problémy, najmä v čase krízy, továreň prestala prosperovať a dnes je z nej už len zbúranisko. Ešte chvíľu nám ju pripomínali veľké komíny, dominanty nášho mesta. Nakoniec boli nedávno odstrelené aj tie. Ale naša moruša prežila aj ústup morušových stromov kvôli výrobe umelého hodvábu, zažila aj továreň, ktorá hodváb umelý vyrábala a prežila aj pád jej komínov. A stále pretrváva. Tak si vravím: Aký je toto silný strom?
Rob McBride so záujmom počúval rozprávanie o strome, o našom vzťahu k nemu, o tom, ako sme morušu ošetrovali so šikovnými arboristami, ktorí jej vyčarovali neodolateľne krásnu fazónku, o našej radosti, keď zvíťazila v národnej súťaži Strom roka 2014, o plánovaných akciách a podobne. Vyjadril, že teraz už chápe, prečo nám na moruši tak záleží, a že verí, že práve stromy raz zmenia tento svet. Vravel, že teraz by mala byť vo všetkých novinách na titulných stranách moruša, až potom šport a potom politika. Rozprávaniu by nebolo konca kraja, keby nás nečakal ešte ďalší program. Predtým sme však stihli odovzdať darčeky, ktoré sme zabezpečili špeciálne pre Roba – morušovú pálenku, morušovú tinktúru, morušový masážny olej a morušový sirup. Tieto produkty vyrába pán Stanislav Stroška z Pukanca, ku ktorému nás tiež kľukatými cestičkami života priviedla naša moruša. Neskrývanú radosť mal náš hosť aj z vyzdobených medovníčkov s nápismi TREEHUNTER, ktoré mu napiekla pani Jarka Ševčíková.
A konečne sme sa dostali k hlavnému bodu programu – k návšteve moruše. Siedmy strom európskej súťaže privítal Roba v celej svojej kráse uprostred zimného dňa, zaliaty slnkom a záujmom mnohých ľudí. Treehunter vyslovil obdiv ku stromu a povedal, že máme byť na čo hrdí, ale súčasne je nutné, aby sme za svoj strom hlasovali viac. Povedal, že súťaž Európsky strom roka je zaujímavá súťaž, ktorú by prirovnal k Eurovízii, avšak s tým rozdielom, že stromy nedokážu zle spievať. Vyzval všetkých Slovákov, aby hlasovali za svoj strom, pretože si to zaslúži. Je to jediný ovocný strom v súťaži a určite si zaslúži viac, ako 2.000 hlasov, ktoré jej Slováci v čase Robovej návštevy poslali.
Po návšteve stromu čakala Roba ťažká úloha. V kultúrnom dome v Senici bola nainštalovaná výstava výtvarných prác žiakov Základnej umeleckej školy, ktorí vo svojich dielach stvárnili morušu. Treehunter bol požiadaný, aby vybral dielo, ktoré sa mu najlepšie páči a ktoré dostane cenu Roba McBridea. Vyberal starostlivo, nakoniec sa rozhodol pre prvé, druhé aj tretie miesto. Bolo viac obrazov, ktoré sa mu veľmi páčili a rozhodovanie bolo ťažké. Výber víťazného obrazu odôvodnil vyobrazením ľudských postáv v blízkosti stromu. Spojenie človek a strom považuje za veľmi dôležité, preto tento obraz získava prvé miesto.
Potom sme zobrali Roba na menší výlet. Na Turú Lúku k Belanským, kde už šesťsto rokov rastie obdivuhodná lipa. Treehunter bol z tejto „trofeje“ nadšený, na rad prišlo opäť fotenie a pózovanie pri úchvatnom strome, s obvodom kmeňa viac ako 10 metrov. Pre mňa osobne tento stromový život predstavuje zhmotnený čas, ku ktorému sa s úctou klaniam a vďačím všetkým generáciám, čo žili v jeho blízkosti, že ho nechali pretrvať až do dnešných dní, že aj mne je umožnené dotýkať sa žijúcej bytosti, ktorá bola zrodená ešte v dávnej dobe, ešte v čase pred objavením Ameriky. Takýto zážitok nám umožnia jedine stromy a dobré rozhodnutia ľudí, ktorí pri nich žijú. Krásne spojenia. Želám si, aby ich bolo v našich životoch čo najviac.
Opäť som si uvedomila silu a význam stromov. Spájajú ľudí v súčasnosti a spájajú generácie v čase. Túto silu má aj naša moruša. Ďakujem každému, kto jej poslal hlas a verím, že hlasy Slovákov budú pribúdať. Na záver spomeniem ešte výrok Jura Kabáta, nášho predsedu: „Máme na to aby sme vyhrali! Už len pre to, že je to jediný strom v súťaži, z ktorého plodov sa dá urobiť výborná PÁLENKA.“
Reportáž TV Region: Tree Hunter vyzýva: Slováci, bojujte za váš strom!
Poďakovanie:
I keď hlasovanie ešte nie je u konca, chcem predsa len poďakovať všetkým, ktorých moruša spojila v aktivitách, aby v súťaži obstála čo najlepšie. Ak som na niekoho náhodou zabudla, upozornite ma, s radosťou doplním.
Ďakujem teda všetkým, ktorí podporujú morušu, ďakujem nadácii EKOPOLIS, zástupcom mesta, že prejavili záujem o stretnutie s Robom McBrideom, ďakujem Ľubke Krištofovej a Záhorskému osvetovému stredisku za možnosť využiť ich priestory a celkovú spoluprácu, ďakujem médiám, ktoré o dianí okolo moruše intenzívne informujú, píšu, fotografujú, natáčajú reportáže, zvlášť vďaka TV Region za nápady a realizáciu aktivít na podporu senického stromu, vďačím pánovi Štefanovi Orthovi, že so svojimi žiakmi vytvoril krásne výtvarné diela, pánovi Jakubáčovi za ochotu poskytnúť priestor pre výstavu v kultúrnom dome, Ivonke Klimentovej a Lucii Vajdovej za nápady a ich realizáciu, vďaka Andrejovi Mičovi za výrobu búdok pre morušu, Jakubovi Kováčovi a Martinovi Bellovi za ich inštaláciu do koruny a predchádzajúce ošetrenie, Technickým službám, Dáške Bartošovej a Kikovi Hromekovi za pomoc pri novom, dôstojnejšom označení stromu, Zuzke Šteffekovej za krojovanú účasť, študentom, ktorí priamo v meste oslovujú a vyzývajú ľudí k hlasovaniu, našim členom za organizačnú pomoc a podporu a všetkým za pozornosť a lásku k stromom.
Prihlásiť