Klub         ochrancov zelene

Aktivity


KOZEL oslavoval narodeniny hodnotením aktivít v Čerešňovej aleji

09.08.2012 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Dňa 8.8.2012 oslávil KOZEL svoje prvé narodeniny s tými, ktorí sa spolu s ním podieľajú na obnove Čerešňovej aleje. S ľuďmi, ktorí tento proces podporujú a fandia mu.

S radosťou a dobrou náladou sme pre pozvaných pripravili program s rozprávaním o aleji, s výstavou a prezentáciou fotografií a malým občerstvením. Trochu nám bolo ľúto, že sa stretnutia nezúčastnili pozvaní predstavitelia mesta a tí, ktorí nás finančne, organizačne či materiálne najviac podporili... Predsa len, tešili sme sa, že im predvedieme výsledok nášho niekoľko mesačného snaženia, ktorý by sme bez ich podpory len ťažko dosiahli. Z dobrej nálady nám však neubudlo a mali sme úprimnú radosť z tých, ktorí naše pozvanie prijali. Stretnutie otvorila Ľubka Krištofová – riaditeľka Záhorského osvetového strediska, v ktorého priestoroch sme sa zišli. Keďže bola na stretnutí jedinou poslankyňou MsZ, resp. reprezentantom Mesta, ujala sa slova i z tejto pozície.

Potom nám Vierka Šusteková zaspievala krásnu pieseň o stromoch, Hanka zarecitovala báseň na zamyslenie a ja spolu s našim predsedom sme prítomným porozprávali takmer všetko, čo sme o aleji vedeli, zistili, čím všetkým sme prešli od začiatku jej obnovy až po dnešný deň... Slovami vďaky pre našich „spojencov“ sme nešetrili, pretože každý jeden človek, ktorý sa k nám čo len na pár hodín pridal, má naše uznanie, úctu a vďaku. Oficiálna časť sa pomaly blížila ku koncu a ja som si dovolila do programu zaradiť báseň, ku ktorej napísaniu ma symbolicky inšpiroval Jakub Kováč pri svojej práci v aleji. Po poslednej Vierkinej piesni sme sa s chuťou pustili do pripraveného občerstvenia, v ktorom prevládala čerešňová tématika a nechýbala ani narodeninová torta s rozkvitnutou čerešňou a kozlíkom z loga združenia. A tak sme čerešňové koláče zapíjali čerešňovým likérom a čerešňovou coca colou, k dispozícii bolo množstvo čerešňových sladkostí a nápojov. Len utopence, ktoré sme prítomným ponúkali, nemali zdanlivo nič spoločné s čerešňami a alejou... Zasvätení však súvislosti poznajú.

Po občerstvení sme sa vybrali na vychádzku do aleje. Privítala nás rozžiarená slnkom, s novo osadenými lavičkami pre oddych svojich návštevníkov, tabuľami s informáciami a novými smetnými košmi. Toto sme ešte stihli doinštalovať a vykonať od poslednej sobotňajšej brigády v rámci svojich dovoleniek, aby aj aleja mohla s nami oslavovať taká, akú ju chceme mať. Vyčistená, vľúdna, prívetivá a pripravená vítať svojich návštevníkov. Okrem slniečka nás hrial aj dobrý pocit, ktorý v nás vyvolali spokojní návštevníci aleje.

Kliknutím na ilustračný obrázok hore zobrazíte fotogalériu k článku.

____________________________________________________________________________________________________

Pri príležitosti vyhodnotenia aktivít v Čerešňovej aleji sme vydali propagačný materiál, súvisiaci s  jej obnovou. Prinášame niečo z jeho obsahu:

O Čerešňovej aleji v Senici

V čase medzi dvomi svetovými vojnami, počas úradovania richtára Mitáčka, bola za Senicou, na poľnej ceste do Hlbokého, vysadená Čerešňová aleja. Od vtedy už uplynulo viac než 70 rokov, udiali sa mnohé spoločensko – politické zmeny, menila a pretvárala sa aj Senica, rovnako, ako sa menili jej obyvatelia. Mesto bolo prestavané od základu. Staré budovy a stromy museli ustúpiť pred novými plánmi a projektmi, ktoré si priemyselne sa rozvíjajúca obec (v čase budovania socializmu) vyžadovala. Nejeden Seničan s ľútosťou a nostalgiou prezerá staré fotografie a banuje za stratenou históriou. Čerešňovej aleji sa doteraz podarilo všetky zmeny „ustáť“. Je nemým svedkom vyše sedemdesiatročného vývoja mesta.

Prvé desaťročia po výsadbe bola aleji venovaná dostatočná starostlivosť. Poskytovali jej  ju ľudia, ktorí si v jej blízkosti obrábali role. Aleja mala pre nich najmä produkčný význam, v čase zretia pooberali čerešne a neproduktívne stromy priebežne dosádzali. Okrem toho, že bola spojnicou medzi Hlbokým a Senicou, pre mnohých bola miestom pre romantické stretnutia a  vychádzky. Najmä o starej hruške, rastúcej v aleji, kolujú „zaručené“ správy, že mnohým dvojiciam pomohla od neplodnosti. Predpokladáme, že táto hruška tu rástla ešte oveľa skôr, ako boli vysadené čerešne.

Neskôr bola aleja ponechaná napospas osudu. Pre mnohé generácie zostala nezabudnuteľným priestorom detských hier, branných cvičení, lozenia po stromoch a (ne) zrelých čerešní... Spomienky nás privedú i k bytovke, v súčasnosti už nejestvujúcej. Jej obyvatelia žili v tesnom susedstve s alejou. Stopy, ktoré zanechali na čerešniach, v podobe nenávratne zničených častí stromov, nezahladil už ani čas. Naopak, aleja sa časom začala dostávať do zabudnutia, pribúdal v nej odpad, začala zarastať tŕním...

Viac tu:

 


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene