Klub         ochrancov zelene

Kozel píše

   

Strana: 1  2  3  4  5  6  ...  20 

[ 14.11.2017 ]

Neskúšajte to na nás, prosím...

( Kabát Juraj )

Jedným z dôvodov prečo sme založili KOZEL je možnosť účastníctva v konaniach, kde sa rozhoduje o povolení k výrubu stromov. Častokrát je to rozhodovanie ťažké, no v momente, kedy stojíme pred stromom, o ktorom sa pojednáva, vypíname zo svojej mysle akékoľvek rušivé vnemy, ktoré do tohto rozhodovania nepatria. V tú chvíľu je tu pre nás strom. So všetkými svojimi kladmi i problémami. Do tejto činnosti ideme dobrovoľne, investujeme do nej svoj vlastný čas, svoje úvahy, energiu....

A potom sa nám občas stane toto: Osloví nás niekto z našich známych, aby sme v tom či onom prípade prižmúrili oko a súhlasili s výrubom. Vždy nás to prekvapí, ba priam zarazí. Všetci predsa dobre vedia, že sme tu v prvom rade pre stromy, že nezmyselný výrub nikdy nepodporíme. Nám to nedáva logiku. Na čo by sme mali týmto márniť svoj vzácny čas? Na čo by potom bolo také združenie? Každú žiadosť sa snažíme posudzovať objektívne a je nám úplne jedno kto je žiadateľ. Svoje o tom vedia aj niektorí naši rodinní príslušníci, s ktorými sme sa v konaniach na odstránení stromu nezhodli.

Čítajte ďalej


[ 25.09.2017 ]

Čertovsky nevyspytateľné mlyny

( Ševčíková Dana )

Mimoriadna a neobvyklá septembrová víchrica, bola pre mňa neodolateľným pokušením ísť pozrieť von, ísť pozerať na stromy. Viem, bláznivý nápad, ale chcela som mohutné statočné tvory zažiť v boji s divokým živlom v „priamom prenose“. Sledovať, ako si musia so záťažou, voči ktorej niet úniku poradiť, ako silným nárazom odolávajú. Hľadieť na rozbesnené divadlo s vedomím, že slovo scenáristu zaniká v neriadenej trme vrme, že šialený režisér intenzívne hecuje k zbesilému tancu, nezodpovedne improvizuje a riskuje až do poslednej chvíle aj za cenu prípadných obetí.

Hneď na úvod svojho zamyslenia musím napísať, že týmto nechcem nikoho k podobným pozorovaniam inšpirovať. Naopak, všetkým otvorene odporúčam, aby sa počas veterného počasia stromom radšej vyhýbali. A keď mám vravieť o stromoch senických, tak toto odporúčanie je o to úprimnejšie.

Čítajte ďalej


[ 11.09.2017 ]

Okamžik, keď sa likviduje história a dôvera

( Ševčíková Dana )

Ostrú vlnu kritiky a pohoršenie vzbudilo nečakané odstránenie náhrobkov na starom sotinskom evanjelickom a katolíckom cintoríne v Senici, ktorý bol poslednou hmatateľnou spomienkou starej Sotiny. Predchádzajúci režim totiž takmer všetko v meste zlikvidoval. A v likvidácii sa pokračuje.

Áno, bol to „len“ parčík s pomníčkami, s lipovou alejou, kde stále v tieni stromov odpočívajú pozostatky tých, ktorí nám predali svoju štafetu na tvorení ich a nášho mesta. Že sme sa nestihli stretnúť v čase, nemení nič na ich hodnote.

Posledná zachovaná časť sotinského cintorína je už minulosťou. Zo dňa na deň ťažká technika neľútostne a bez citu zhrnula spomienku na jednu hromadu a odviezla niekam na skládku. Takýmto špeciálnym spôsobom mesto Senica upratalo pietny priestor, v ktorom svoje pobytové stopy zanechávali tí, ktorí z rôznych príčin zostali bez domova.

Bezduché hrubé riešenia, hrubá sila... Najskôr sa nestarajú, nechajú zanedbať a potom argumentujú, že bolo zanedbané. Je nám to neskutočne ľúto, keď sa ničí to málo, čo tu z minulosti zostalo. Že sa nevolí cesta a nehľadá spôsob zachovať, ale likvidovať. O to viac, že predstaviteľom, ktorí sú vo vedení mesta, to ľúto nie je ani trochu a považujú to za primerané a správne riešenie. Na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorí v Senici majú domov. Miešajú sa nám pocity o hodnovernosti a dôležitosti úradníkov, keď zástupca primátora verejne na sociálnej sieti priznáva, že on za nič nemôže, že on o tom nevedel, že to bolo v kompetencii príslušného oddelenia MsÚ... Ten komentár na fejsbuku už nenájdete, je vymazaný, ale stále sa pýtam, aký systém vládne na tomto úrade? To majú úradníci naozaj takú kompetenciu, že môžu likvidovať čo sa im zachce? Históriu, hroby našich predkov, čo ešte...?

Čítajte ďalej


[ 09.06.2017 ]

Ďalšie parkovisko na úkor zelene a chodcov - Senica, Brezová ulica

( Kabát Juraj )

Už to bude šesť rokov, čo sa v Senici zrodilo združenie Klub ochrancov zelene. Pri vzniku sme si dali za úlohu, že budeme chrániť prostredie v meste a spolupracovať s obyvateľmi a úradmi v meste na jeho ochrane. No zisťujem, že táto idea bola naivná. Nie je to spolupráca, je to boj o každý kúsok zelene,o každý strom či ker. 

Je to boj proti nezmyselným dogmám. Boj proti ľuďom, ktorí hľadajú vinníka za svoj pokazený život a nachádzajú ho, ako inak, v niekom, kto sa nemôže brániť – napríklad aj v strome. Niekedy mám dojem, akoby v tomto meste za všetko mohli stromy. Za naše choroby, za naše obavy, bránia podnikaniu a teda ekonomickej prosperite a hlavne nám bránia v parkovaní.  A my ťaháme za kratší koniec.

Ak sa pozrieme na mapu Senice a zmeriame si jej plochu zistíme, že je to približne 550 hektárov. V roku 2005 mala zastavaná plocha veľkosť približne 479 ha. Plocha verejnej zelene, v súčasnosti spravovaná Technickými službami, má rozlohu 68 ha a klesá.  Na každého obyvateľa mesta pripadá teda asi 33 m2 verejnej zelene. Akademické odporúčanie je aspoň 50 m2. Každý člen akejkoľvek sociálnej skupiny v našom meste má v nej podiel: muži, ženy, deti, chodci, cyklisti, šoféri a má na ňu rovnaké právo. Každý má z nej úžitok (či už si to pripúšťa, alebo nie) Pri výstavbe takého parkoviska už z danej plochy úžitok každý mať nebude, ale iba určitá skupina. V takomto prípade by bolo správne, aby ostatní obyvatelia boli nejako odškodnení. Platba za parkovanie nie je dostatočná kompenzácia, nakoľko nie je použitá na rozvoj zostávajúcej zelene, či na budovanie novej, ale je použitá na budovanie a údržbu cestnej infraštruktúry.

Čítajte ďalej


[ 28.03.2017 ]

Vŕbka

( Ševčíková Dana )
Nevyniká ani veľkosťou, ani vekom, ani sa nejedná o žiadnu druhovú zvláštnosť... Je to obyčajná malá vŕbka, akých nájdete v každom meste niekoľko.
 

Táto je pre mňa predsa len jedinečná a svojská, snáď už len preto, že si rastie trochu inak. Napriek svojej drobnosti, naťahuje konáre do šírky, akoby chcela objať celý vesmír. Nad chodníčkom v tráve vytvára živý prístrešok a žiarivými vláskami osviežuje svet. Chodím okolo nej každý deň a občas počúvam ponosy iných, že to nie je veľmi pekný strom, že je akýsi zanedbaný, možno aj chorľavý, krivoľaký, neupravený, plný suchých konárov... "Veď je krásna", vravím si a túžim to ukázať aj tým, ktorí ju tak nevidia. Tak si volám na pomoc kamarátov - zručných arboristov, ktorí v jedno nedeľné poobedie uľavia vŕbke od množstva suchých konárov. Jakub s Andrejom starostlivo vyčistia celú korunu, do ktorej sa zrazu dostáva vzduch, vykresľuje sa krása kľukatých konárikov a stromček pôsobí ešte originálnejšie a jemnejšie.

Nasledujúce dni zaznamenávam pochvalné reakcie, že sa z vŕbky stala nežná kráska a popritom sa dozvedám, že ju sadila moja dobrá priateľka pri narodení syna. Stromy sú nám v mnohom podobné, majú svoje skúsenosti a príbehy. Nie každý chce a bude rásť v zažitých očakávaniach a konvenciách. Ak sa z nich začne vymykať, často sa k nim stráca dôvera. Mnohokrát ale veľa netreba, aby sme práve v takomto stvorení našli krásnu bytosť, ktorá pridáva hodnotu nášmu svetu, práve svojou jedinečnosťou a nenapodobiteľnosťou.

Fotogalériu zobrazíte kliknutím na obrázok v článku


Strana: 1  2  3  4  5  6  ...  20 
Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene