Klub         ochrancov zelene

Kozel píše


Keď ľudská blbosť bolí

25.08.2013 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


V noci z piatka na sobotu 24.8.2013 sa zasa prejavila ľudská hlúposť, obmedzenosť a agresivita. Niekto si potreboval dokázať svoju silu a za súpera si vybral stromy. Stromčeky, ktoré sme s nadšením zasadili pred dvomi rokmi na Kolónii pri Teplici, aby okrášlili naše mesto, zjemnili tvár strohej ulice, prinášali potešenie okoloidúcim.

Tri z týchto stromčekov, stojace v rade vedľa seba, v boji s ľudskou hlúposťou podľahli. „Víťaz“ ich na znak svojej sily zlomil v kmieniku, pod krásne sa vyvíjajúcimi korunkami. Tam, kde boli ešte pred chvíľou mladé, prosperujúce  stromy, teraz smutne  trčia zo zeme iba dorasované kýpte. Utrhnuté koruny s ovädnutým lístím sú pohodené obďaleč. Keď som túto skazu zbadala, skutočne som si v prvej chvíli nebola istá, či ma neklame zrak.

Moje pochybnosti však vzápätí vystriedala úplná bezradnosť a neschopnosť pochopiť, čo sa vlastne stalo. Prečo a komu tieto stromky prekážali? Kto ich musel takto zákerne a nehanebne zlikvidovať? Naše bezbranné stromčeky! Dva roky sa o svojich chránencov staráme a doslova ich pipleme, na jar netrpezlivo kontrolujeme púčiky a radujeme sa z ich prebudenia po zime, zabezpečujeme zálievku, aby sme im v období sucha zabezpečili vlahu, vymýšľame opatrenia, aby sme ich ochránili pred poškodením kosačkami, staráme sa o korunky, aby nemali v budúcnosti problémy s vetvením...  Tešili sme sa, že prežili dve sezóny, ktoré sú najkritickejšie, a že na ďalší rok už hádam nebudú potrebovať toľko našej starostlivosti. Vyzerali nádejne a životaschopne. Lipka nás tento rok potešila svojimi prvými kvetmi, dubík sa už v minulom roku pýšil peknými žaluďmi. Toto všetko so stromčekami ktosi dokáže prežívať, venovať im svoj čas, každodenný pohľad a obdiv. Nie je potom hádam príliš čudné, že sa medzi človekom a stromom vytvorí vzťah, že potom v človeku rastie niečo z toho stromu a v strome dýcha kúsok z ľudskej duše...

A potom príde niekto iný, kto urobí tú ohavnú a nezvratnú vec. Bez mihnutia brvou a bez dôvodu.  Zrazu nie je strom, zrazu nie je nádej v košatú voňavú korunu, ktorá mala nádherný plán - poskytnúť ľuďom svoj tieň, vtáctvu domov, srdciam radosť. Zostávajú iba oči pre plač...

Vraví sa, že ľudská hlúposť nebolí. Nie, nie je to pravda. Táto bolí. A poviem Vám, že bolí viac, než som si kedykoľvek myslela.

 


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene