Klub ochrancov zelene
Koľkokrát merala dažďová kvapka svoju dlhokánsku cestu, aby sa skotúľala po listoch dvestoročného dubu, aby ovlažila jeho mocné zvráskavené telo a neskôr znovu vystúpila do priestoru vysoko nad jeho korunu a s opätovnou vytrvalosťou vohnala životodarnú silu do všetkých jeho ciev? Koľko generácií sa pod tou korunou už vystriedalo? Koľko osudov, koľko bitiev, lásky, spoločenských udalostí, koľko rôznych zmien...? A my máme to šťastie, že napriek času sa stále môžeme kochať jeho krásou, tešiť sa z jeho prítomnosti, dotknúť sa jeho staručkej kôry. A tú nádej majú aj generácie, ktoré prídu po nás.
Taký strom zaslúži pokoj a úctu, no nie vždy sa mu jej skutočne dostane. Tak, ako sa stalo napríklad majestátnemu dubu, rastúcemu na Slovenskej ulici v Stupave, hneď vedľa zámockého parku. Má smolu, že jeho stanovisko je až za plotom tohto parku a nie je jeho súčasťou. Hádam by sa mu tej úcty potom ušlo prinajmenšom rovnako, ako stupavským platanom.
Vytrvalý dub statočne čelil výstavbe a zmenám v prostredí kde rastie, užil si toho už dosť a ľudská neohľaduplnosť mu uštedruje ďalšiu novú ranu. Človek sa totiž rozhodol, že bude parkovať tesne vedľa jeho kmeňa, a tak zhutnil posledný vsakovací priestor pod stromom, zatĺkol kovové tyče pomedzi jeho korene, naviezol makadamovú vrstvu, obohnal nevzhľadným pletivom s ošklivými plachtami a za takto vybudovaným paravánom parkuje svoje rozrachtané vozidlo, ktoré aj tak za pár rokov skončí kdesi v šrote, ako odpad a ekologická záťaž. Príšerne vyzerajúce parkovacie miesto uberie z vitality hodnotnej perspektívnej dreviny i z dôstojnosti vzácneho a elegantného stromu. Zmeny na jeho zdraví sa neprejavia zo dňa na deň, budú však nezvratné a neospravedlniteľné.
Dub sa nebráni, nevolá, nekričí... Preto sme tu my a ozývame sa namiesto neho. Opakovane vyzývame úrady, aby zabezpečili pôvodný stav, upozorňujeme na porušenie legislatívy. Zhutnením posledného nespevneného miesta pod stromom, navážkou, ktorá prikryla koreňové nábehy a zaťažením koreňového priestoru sa zhoršili podmienky pre život stromu, prichádza k zamedzeniu výmeny plynov, zhoršeniu možnosti vsakovania atmosférických zrážok, zničeniu pôdnych mikroorganizmov a podobne. Zatlčením kovových tyčí v mieste kostrových koreňov sa mechanickým poškodením otvárajú vstupné brány pre vniknutie infekcií do tela stromu, čím sa odštartuje jeho postupné chradnutie a predčasný zánik. Poškodenie smerované do podzemnej časti stromu nie je síce vizuálne viditeľné, ale predstavuje veľké riziko. Uvedeným konaním prichádza k porušeniu STN 83 7010 o ošetrovaní, udržiavaní a ochrane stromovej vegetácie. Podľa tejto normy nesmie byť koreňový priestor trvalo zaťažovaný chôdzou, jazdou a parkovaním vozidiel, skladovaním materiálu a pod. V koreňovom priestore nie je možné budovať nijaké stavebné konštrukcie uzatvárajúce pôdny povrch. Nepriepustné konštrukcie nesmú pokrývať viac ako 30 % koreňového priestoru stromu. Vzhľadom k charakteru stanoviska dreviny je táto požiadavka normy porušená už dávno. Je neprípustné tento stav zhoršovať ešte viac a zhutniť a zaťažovať aj posledný kúsok nespevnenej plochy. Takisto je podľa uvedenej normy zakázané skladovanie chemických a iných látok, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie dreviny. Keďže parkovaním automobilu pod stromom vzniká predpoklad úniku tekutín z vozidla, nie je zaručené ani dodržanie tejto podmienky normy.
Naše výzvy a listy kompetentným úradom zostávajú odignorované, bez odozvy, napriek tomu, že sme prvý list odoslali ešte v septembri, napriek tomu, že verejný záujem na ochrane životného prostredia je nadradený aj záujmom súkromným.
Naozaj sa Vám to, páni úradníci, zdá v poriadku? Nemyslíte, že takýto strom, sme povinní zachovať aj ďalším generáciám ako kultúrnu, historickú prírodnú a spoločenskú hodnotu? Vážne Vám ten obrovský dub nestojí ani za reč a jednoduchú odpoveď?
Fotogalériu zobrazíte kliknutím na obrázok v článku
Prihlásiť