Klub         ochrancov zelene

Kozel píše


Okamžik, keď sa likviduje história a dôvera

11.09.2017 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Ostrú vlnu kritiky a pohoršenie vzbudilo nečakané odstránenie náhrobkov na starom sotinskom evanjelickom a katolíckom cintoríne v Senici, ktorý bol poslednou hmatateľnou spomienkou starej Sotiny. Predchádzajúci režim totiž takmer všetko v meste zlikvidoval. A v likvidácii sa pokračuje.

Áno, bol to „len“ parčík s pomníčkami, s lipovou alejou, kde stále v tieni stromov odpočívajú pozostatky tých, ktorí nám predali svoju štafetu na tvorení ich a nášho mesta. Že sme sa nestihli stretnúť v čase, nemení nič na ich hodnote.

Posledná zachovaná časť sotinského cintorína je už minulosťou. Zo dňa na deň ťažká technika neľútostne a bez citu zhrnula spomienku na jednu hromadu a odviezla niekam na skládku. Takýmto špeciálnym spôsobom mesto Senica upratalo pietny priestor, v ktorom svoje pobytové stopy zanechávali tí, ktorí z rôznych príčin zostali bez domova.

Bezduché hrubé riešenia, hrubá sila... Najskôr sa nestarajú, nechajú zanedbať a potom argumentujú, že bolo zanedbané. Je nám to neskutočne ľúto, keď sa ničí to málo, čo tu z minulosti zostalo. Že sa nevolí cesta a nehľadá spôsob zachovať, ale likvidovať. O to viac, že predstaviteľom, ktorí sú vo vedení mesta, to ľúto nie je ani trochu a považujú to za primerané a správne riešenie. Na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorí v Senici majú domov. Miešajú sa nám pocity o hodnovernosti a dôležitosti úradníkov, keď zástupca primátora verejne na sociálnej sieti priznáva, že on za nič nemôže, že on o tom nevedel, že to bolo v kompetencii príslušného oddelenia MsÚ... Ten komentár na fejsbuku už nenájdete, je vymazaný, ale stále sa pýtam, aký systém vládne na tomto úrade? To majú úradníci naozaj takú kompetenciu, že môžu likvidovať čo sa im zachce? Históriu, hroby našich predkov, čo ešte...?

Dotkol sa nás aj spôsob úpravy stromov, ktorý podľa oficiálnej správy mesta bol vykonaný tiež z dôvodu bezpečnosti. Chytáme sa za hlavu a neveríme, že je to myslené vážne. Stromy odspodu okýptené, rezy pozatŕhané, amatérsky zlé a v korunách plno preschnutých, odumretých konárov. Len dúfam, vážení páni úradníci, že za túto príšerne odvedenú prácu nikomu nezaplatíte. Už sedem rokov sa snažíme priateľsky ukázať, ako sa to má robiť. Sedem rokov dávame do toho svoju energiu a čas. Sedem rokov sem vodíme skutočne najlepších slovenských odborníkov. S vierou, že kompetentí pochopia... veď sú to veci nezvratné, ktoré sme nevytvorili my, ale čas a história. To nekúpite od žiadneho dodávateľa, to vám nevráti žiadny projekt ani dotácia... Tie stromy, ako aj celé mesto, sú naše. Neničte nám ich, prosím. My sme vám ich zverili len na základe toho, že ste prejavili záujem postarať sa.

Tento článok zámerne píšem s odstupom pár dní od vášho skutku. Aby nebol ovplyvnený tými najintenzívnejšími emóciami. Argument, že priestor už nebol oficiálny cintorín, vám neobstojí. V okamžiku, keď boli kamene z pomníkov zhrnuté na hromadu, dali ste najavo, ako to vlastne všetko myslíte. V ten večer tam s nami stál chlapec, ktorý nám, dospelákom vysvetľoval, že jeho maminka sem ešte chodí postáť k pomníčku pradedka. Pomník ste mu síce zobrali, ale jeho kosti, pod týmito stromami zostávajú. Skutočne máte dobrý pocit zo svojho diela? Ste spokojní, že ste upratali?

Fotogalériu zobrazíte kliknutím na obrázok v článku

Foto: Ševčíková D.


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene