Klub         ochrancov zelene

Kozel píše


O skromnosti, médiách a patinovaní

25.12.2011 ( Kabát Juraj )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


V poslednom čase sa zamýšľam nad významom slova skromnosť. Býva často spomínaná v smútočných prejavoch pri poslednej rozlúčke: "Náš drahý zosnulý bol skromný človek". V médiách sa spomína skromnosť hlavne v  programoch pseudocharitatívneho charakteru, pravdepodobne preto, aby evokovala v divákoch súcit. Mám dojem, že býva medzi skromnosť a chudobu dávané rovnítko. Snáď preto, že takmer každý kresťanský svätec bol skromný a chudobný zároveň.

Ale čo to vlastne skromnosť je? Ako ju definovať ? Je dôležitá v našom živote? Skromnosť je niečo, čo by malo byť súčasťou každého nášho konania či rozhodovania. Mala by byť súčasťou celého nášho života.

Jedinú skromnosť, ktorú však vidím je skromnosť v myslení. Veď načo myslieť! To je také ťažké! Radšej si zapnem televízor, pustím internet, tam mi povedia čo mám robiť, nemusím sa namáhať myslieť. Tam mi ukážu, čo sú to pravé emócie, nemusím ich už vyhľadávať, ani zažívat. Načo sa venovať deťom? Veď mi ich škola , televízor a internet vychovajú.  Načo komplikované myšlienky: Mám zlý signál na satelite - určite mi v tom bráni ten strom pred domom - Vyrúbať túto zákernú životnú formu!

Počul som mnohých, skromne mysliacich seničanov, frfľať na sakury vysadené na námestí. "Bude z nich padať bordel!" Ani jedného som nepočul frfľať na "bordel", ktorý ostal na námestí po slávnostnom otvorení.  To, ako ostalo nové námestie potiahnuté patinou rozliatych nápojov, ( erb mesta by o tom vedel rozprávať svoje) zašlapaných ohorkov z cigariet a rôznych sáčikov a papierov, za to stromy nemôžu.

Žiť v dnešnej dobe skromne je niečo, čo sa nenosí, je to niečo "nenormálne", je to kráčanie proti prúdu.  A je to vidieť na každom kroku v konaní ľudí. Naučená skromnosť v myslení im to doslova prikazuje. Načo separovať odpad? Veď z toho nič nemám, ani sused neseparuje. Prečo by som mal, keď... takýchto prečo je mnoho.

Tento rok bol vyhlásený za Európsky rok dobrovoľníctva. Pripomeňme si, že existuje aj iná forma dobrovoľníctva, ktorú môže vykonávať každý z nás – Dobrovoľná skromnosť. Je to spôsob života navonok jednoduchší, no dovnútra bohatší. Nemusíte rozdať majetok ako sv. František z Assisi, ani bývať v sude ako Diogenes, aky ste mohli o sebe povedať "Som skromný". Stačí si uvedomiť spoluzodpovednosť za stav v akom sa nachádza tento svet a minimalizovať  svoje túžby a potreby. Treba sa vedieť rozhodnúť, na čom sa chcem podieľať a čo nechcem podporovať. Našu krajinu ( mesto, kontinent, planétu- nehodiace sa škrtnite) sme nedostali od svojich rodičov, ale sme si ju požičali od svojich detí.


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene