Klub         ochrancov zelene

Kozel píše


Čistotnejší? Zodpovednejší? Lepší?

13.06.2012 ( Kabát Juraj )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Televízne noviny priniesli reportáž o špine v cigánskej osade. Breh potoka v osade bol lemovaný neuveriteľným množstvom odpadu. Odpor cigánov k poriadku neustále poburuje gádžov. Fuj, hnus!

No v jednej múdrej knihe sa píše: Ktosi bez viny, prvý hoď kameňom. Pred príchodom jari som strávil pár dní vo Vysokých Tatrách. Naposledy som bol v Tatrách ako pionier. Vychádzky z Vyšných Hágov na Štrbské pleso či do Smokovca vo mne zanechali hlboké dojmy. V pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Pohľad na tatranské štíty zaliate jarným slnkom vyvolávajú nádherné pocity (ako neustále opakujú v komerčných televíznych programoch - "to sú tie pravé emócie!"), no pri pohľade na zem to už také pozitívne nebolo. Ustupujúci sneh odhalil tajomstvá. Odpadky. Na svojich vychádzkach som ich nazbieral niekoľko plných igelitových tašiek. Koľko sa ich pod snehom ešte schovávalo neviem odhadnúť. No viem istotne jedno, tento odpad tu nenahádzali cigáni, ale gadžovia. Ako môžeme od nich žiadať niečo, čo sami nedodržiavame?!

S takouto neúctou ku svojmu okoliu, som sa však nestretol iba v Tatrách, ale v každom slovenskom meste či obci. (Senicu nevynímajúc). Papiere, špaky, igelitové sáčiky, čierne skádky pri garážach, na brehoch riek a potokov. Ľahostajne prehliadame špinu, ktorú robíme okolo seba, vo vlastnom hniezde, ale pohoršujeme sa nad vzhľadom cigánskej osady. Hovoríme o sebe, že sme kultúrnejší ako oni, že sme vzdelanejší. Zameťme si však najprv pred vlastným prahom, a to doslova!

Tu sa dostávam k bodu B. Kto je za to zodpovedný? Kto to má upratať? Často cestou do práce či z práce zdvihnem po ceste papier, plechovku, či iné smeti z chodníka a trávnika a hodím ich do najbližšieho koša. Pár ľudí som sa opýtal, či aj oni niekedy niečo také urobia. Odpoveď bola ako z reportáže z cigánskej osady: “Ja to mám upratať? Veď ja som to tam nehodil! Iba tak za nič? Čo z toho budem mať? Veď si platíme technické služby!”

Posledná odpoveď je najčastejšia. Platíme si službu na odvoz odpadu, lebo keby sme ju neplatili utopíme sa v odpadkoch, ako obyvatelia cigánskych osád, no aj tak nie sme schopní udržať naše mesto čisté. Stačí sa iba zamyslieť (pre mnohých je samostatné myslenie asi problém) a prepnúť v hlave pohľad na nami produkovaný odpad. Prijať zodpovednosť za odpad, ktorý produkujeme (prijať zodpovednosť je tiež pre väčšinu ľudí problém) a nestrkať hlavu do piesku. Môže sa totiž stať, že to neskôr nebude piesok, ale smeti.  Ak sa posnažím a nebudem produkovať toľko odpadu a aj ten, čo vyprodukujem vyseparujem, nebudem musieť toľko platiť. Ak nebudem odhadzovať smeti na ulici, ak si sám pozametám pred domom, nebudem musieť platiť toľko za upratovanie mesta. Chce to však prekonať vlastnú lenivosť. Lenivosť, ktorá už v 6. storočí bola zaradená pápežom Gregorom I. medzi sedem smrteľných hriechov. Iba  platiť a o nič sa nestarať je také pohodlné. Správajte sa na ulici ako doma, nech vieme, ako to u vás vyzerá.

V texte boli použité slová zo Slovníka Slovenského jazyka:

Cigán  (v etnickom zmysle Cigán) príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom

Gadžo expr. neokrôchaný človek


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene