Klub         ochrancov zelene

Kozel píše


Poctivú slepačiu polievku prajem!

04.01.2013 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Zvyk novoročných návštev ma zavial k rodine na moje milované kopanice. Príjemné stretnutie s blízkymi ľuďmi, žijúcimi v prostredí, kde sa zdá, že hviezdy sú len na dotyk a kde s vami dýcha celá dolina i hora nad ňou, je pre dušu nádherným pohladením. Tu aj čas, pri nekonečných rozhovoroch a spomienkach niekoľkých generácií, plynie akosi inak. A samozrejme, všetko je poznamenané tradičnou kopaničiarskou pohostinnosťou.

 „Tú polievku si dochuťte podľa seba...“ začala sa ospravedlňovať naša hostiteľka, že bude asi málo slaná, podávajúc dochucujúce prostriedky a vysvetľujúc, že nesolia veľa, kvôli malým deťom a starému otcovi. Keďže nemám vo zvyku vylepšovať jedlo skôr, než ho skutočne ochutnám, okúsila som ten lákavo voňajúci slepačí vývar, ktorý mal byť údajne nedostatočne dochutený.

Príjemne sýta chuť horúcej polievky, vo mne vyvolala nádherný pocit, ktorý ma vrátil kdesi do detstva. Pripomenul, že kedysi svet chutil úplne inak ako dnes. „Výborná...!“ nešetrila som chválou pre kuchárku a hneď sa mi dostávalo vysvetlenia, že polievočka je pripravená s láskou a zo samých domácich surovín. Žiadna mrazená sliepka z veľkochovu, žiadna zelenina, ktorá precestovala takmer pol zemegule. Domáce rezance z domácich vajíčok sú samozrejmosťou... Bol by hriech a večná škoda túto dobrotu znehodnotiť umelými vylepšovadlami a zvýraznovačmi chutí. Keď je dobrý základ, netreba nič vylepšovať. Užívala som si tú prirodzenosť a medzitým mi prichádzali na myseľ rôzne podobnosti z nášho sveta, s touto poctivou slepačou polievkou. Náš životný štýl zapríčinil, že kvôli intenzívnej chuti je pre nás dôležitejšie umelé dochucovanie polievky, než výber toho, z čoho si ju pripravíme.

Tak, ako sa zmenila polievka nášho detstva, zmenilo sa aj naše vnímanie. Veľmi dobre naše správanie poznajú marketingoví pracovníci a tvorcovia reklám, ktorí nám v atraktívnom prevedení servírujú produkty, vyrobené lacnými technológiami z druhotriednych surovín, za to však prikrášlené neodolateľnými reklamnými sloganmi a stále novšími obalmi. O podstatu sa zaujímame menej, zláka nás atraktívnosť. Je to povrchné, ale šetrí nám to čas. Všetko chceme intenzívne, krikľavé, atraktívne. A premieta sa to, žiaľ i do vzťahov medzi ľuďmi. Veď koho by už zaujali všedné starosti utrápenej rodiny zo susedstva.  Aby bol jej životný príbeh zaujímavý, musí byť zatraktívnený medializáciou v dojímavej televíznej relácii, moderovanej populárnou osobnosťou, ktorá slovami súcitu a ľútosti nešetrí, ba v kútiku oka sa jej neprehliadnuteľne zaleskne slza dojatia. Až v tejto chvíli sme pripravení prežívať tie „pravé a intenzívne emócie“. Všetko treba podať v atraktívnom prevedení. Aj zážitky. Mnohí sú presvedčení, že ak chcete na niečo naozaj dlho spomínať, musíte zaplatiť za mega dávky adrenalínu a ísť do rizika, inak je všetko nuda. Alebo snaha pripraviť svojim potomkom atraktívne detstvo. Niekedy mám pocit, že sa tu súťaží o to, ktoré dieťa bude mať už v predškolskom veku viac krúžkov a iných atraktívnych aktivít. Na pokojné detstvo, plné prekvapujúcich objavov už potom toľko času nezostáva, treba stihnúť angličtinu, plávanie aj tanečnú. Čo na tom, že človiečik má ešte len tri roky? Chceme predsa, aby náš potomok prežil svoje detstvo naplno a atraktívne... Dokonca ani partnerský život nemusí byť rutina, aj ten si možno zatraktívniť. Spôsob ako, je na vašom výbere. Možností je mnoho, hlavne, aby ste si s partnerom nezovšedneli a váš vzťah nebol po rokoch fádny a nudný.

Jav, ktorému sa venuje moja úvaha, symbolicky dokresľuje záplava krikľavých, neprirodzene upravených a zvýraznených fotografií, na hony vzdialených od reality, ale „páčia sa“. Neriešime podstatu, obdivujeme efekt. Všetko si musíme zatraktívniť umelými príchuťami, a pritom strácame schopnosť vnímať, ako tá podstata vlastne chutí. Privykli sme na umelé, ale intenzívne chute jedál a nápojov a chceme stále nové. Potrebujeme nové a krajšie vône, intenzívnejšie a žiarivejšie farby... Milujeme veľa efektov, ale unikajú nám jednoduché krásne veci naokolo. Strácame schopnosť vidieť, cítiť, počuť a vnímať to, čo nám dennodenne nadeľuje samotný život spolu s prírodou. Všetko, čo nás tak láka, tu spoľahlivo nájdeme v prirodzene krásnej intenzite. Farby, chute, vône, obrazy, krásu, dobrodružstvá, prekvapenia i lásku. A najmä pravdu. Netreba priplácať za efekty. Stačí sa len chcieť vedieť pozerať, mať ochotu vnímať a nedať si otupiť zmysly umelými zvýrazňovačmi. Nestrácať čas nad povrchnými efektmi, ktoré slúžia len na odpútanie pozornosti od podstaty. Aby z nás neboli iba otupené bytosti, ktoré vlastne ani nevedia, ako poctivá slepačia polievka chutí.

Do nového roka všetkým zo srdca prajem, aby mal každý pre prípravu svojej „polievočky“ vždy dostatok času, lásky, ale aj odvahy pre výber tých najkvalitnejších ingrediencií.

Ilustračný obrázok - zdroj: varime.sk


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene