Klub         ochrancov zelene


Websupport

Hudba a poézia


Ján Smrek - Stromy


[ Naspäť na zoznam článkov ]


Ten najskromnejší ker,
ten najbiednejší bodliak
skôr mojim bratom je,
než človek, keď je podliak.

No každý, kto má česť,
aj keď ho osud kopol,
je pre mňa vidina:
vysoký, čistý topoľ.

Na stromy píšem si
a o stromoch aj vravím.
Les mojim ľudstvom je,
keď v ľudstve nie som zdravý.

Po všetkých pevninách,
vidíš ich držať stráže,
strom o strom opretý,
ako im zákon káže.

Strom stromu nie je kat,
zem brata s bratom spája.
Im diabol pokoj dal.
Boh nevyhnal ich z raja.
 
Nad tvorstva korunou
ich koruna sa vznáša,
Z jej lístia hovorí
len dobro a len krása.

Vraždia sa národy
v znamení fárb a plemien –
Strom stromu darom dá
nádheru svojich semien.

Vraždia sa národy
v znamení rôznych znakov –
strom stromu klania sa,
vždy naplnený vďakou.

Príroda zákon je,
človek však neposlúcha,
preto je zmätok v ňom
a strom je sídlom ducha.

Vysoko v korunách
sídli duch – ľahni si na zem
a hore dívaj sa.
A potom napíš báseň.

 

 


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene