Klub         ochrancov zelene


Websupport

Aktivity


Výsadby zelene v školách

30.10.2015 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Október načiera do posledných zásob svojich dní a podľa príspevkov na týchto stránkach sa môže zdať, že sa u nás nič neudialo. Opak je však pravdou, mesiac sme prežili aktívne, v znamení výsadby zelene v piatich základných školách.

O spoluprácu nás požiadala spoločnosť Cofely, ktorá prišla s myšlienkou zastrešiť projekt výsadby zelene v školách. Naše združenie sa podieľalo na jeho realizačnej časti. O novú zeleň sú teraz bohatšie školy v Malackách, v bratislavskej Rači a Vrakuni, v Senici a v Pezinku.

Potešil nás prístup žiakov - piatakov, ktorí boli priamo zúčastnení pri sadení stromov. Deti spontánne dávali stromčekom mená a zvedavo sa zaujímali o všetko, čo s výsadbou súviselo. Dozvedeli sa veľa nových vecí, ktoré o stromoch dovtedy vôbec netušili a mnohé z nich videli ako sa sadí strom po prvýkrát vo svojom živote. 

Našim hlavným cieľom však bolo, aby bola výsadba čo najúspešnejšia. Dlho pred samotným sadením sme rozmýšľali nad vhodným druhovým zložením, čo vzhľadom k podmienkam, ktoré poskytujú dané miesta pre výsadbu, nebolo jednoduché. O odborné rady sme preto požiadali ľudí, ktorí sa venujú stromom vo všetkých etapách ich života, k čomu neodmysliteľne patria i nové výsadby.

Našimi skvelými odbornými radcami a sprievodcami boli Jakub Kováč a Michal Kuzma, ktorí zhodnotili stav pôd v takmer všetkých školách za nedobrý a nie práve vyhovujúci. Žiaľ, týmto javom trpí mestské prostredie všeobecne, čoho dôsledkom je spomalený rast a krátkovekosť nových výsadieb. Ako uviedol Michal, je nutné si uvedomiť, že v mnohých prípadoch je príčinou zhoršovania napríklad nadmerné kosenie trvalých trávnych plôch. To spôsobuje vystavenie pôdneho povrchu slnečnému žiareniu a následnému prehrievaniu až vysúšaniu, zabraňuje tvorbe horizontálnych zrážok (rosy) a v prípade kosenia pojazdnými kosačkami prispieva aj k zhutňovaniu pôdneho povrchu. Takmer všade v mestách sa pod povrchom pôdy nachádzajú sute a zvyšky stavebného odpadu, ktorý znemožňuje hlboké zakoreňovanie drevín.

Na základe zistených skutočností a daných podmienok arboristi vybrali pre svoje výsadby vhodné druhové zloženie a s dodržaním zásad pre výsadbu a prípravou stanovísk sa pustili do diela. Po jeho ukončení sme boli svedkami nadšených reakcií detí, rodičov i pedagógov. Školám pribudla nová zeleň a deti sa takisto priučili novým poznatkom z tejto oblasti. Našim najväčším želaním je, aby sa novým výsadbám dostalo čo najlepšej starostlivosti, nech je jej výsledkom zdravá, dlhoveká a bezpečná zeleň.


Pôda

Ako sme už v článku uviedli, pred výsadbou sme veľa diskutovali o kvalite pôdy a problémoch, ktoré so sebou prináša vyprahnutá, chudobná, zhutnená a inak poškodená pôda.

Za ochotu usmerňovať a diskutovať o tejto problematike, vďačíme obom spomenutým arboristom, najmä trpezlivému Michalovi Kuzmovi, u ktorého nedokážete prehliadnuť jeho sympatický prístup s úprimnou a plánovanou akceptáciou prírodných procesov a ostatných rastlinných druhov vo vzťahu k vysádzaným drevinám.

Je potrebné si uvedomiť, že mestské pôdy sú pre výsadbu stromov častokrát nevyhovujúce a ak chceme mať v budúcnosti kvalitnú zeleň, musíme sa zamyslieť a zmeniť prístup zaobchádzania s nimi, pretože podstatne ovplyvňujú rast a vývoj drevín. Okrem už uvedených problémov (nadmerné kosenie a poškodzovanie pôdneho krytu), trpia nedostatkom živín a ďalšími negatívnymi vplyvmi urbanizovaného prostredia. Preto je mimoriadne dôležité brať pri výbere drevín ohľad na kvalitu pôdy, pripraviť stanovisko a vylepšiť jeho podmienky. V praxi býva táto skutočnosť takmer vždy podceňovaná a výsledkom je sklamanie s neúspešnej výsadby. Význam prirodzeného kolobehu látok na stanovisku a s ním súvisejúci čo najprirodzenejší charakter pôdy, je pre úspešný rast a vývoj drevín nepopierateľný. Čiastočnú obnovu prirodzeného kolobehu látok je najľahšie dosiahnuť tam, kde sa prestane vyhrabávať lístie. Najmä na exponovaných miestach môže významne pomôcť výsadba vhodných pokryvných rastlín pod dreviny, chrániace opadané lístie pred odviatím.

Podvýživu drevín spôsobuje aj nedostatočne aktívny koreňový systém, ktorý býva prejavom zhutnených pôd. Tie sa pridávajú k dominantným príčinám stresu stromov. Majú za dôsledok nízky obsah kyslíka v pôde a slabú aktivitu mykoríz, s čím je spojený aj negatívny dopad na príjem vody a živín. V ťažkých a kamenistých pôdach má strom zasa problém s nepravidelným hrubnutím koreňov, čo spôsobuje ich excentrickú stavbu so zníženou vodivosťou. S týmto všetkým zápasia mestské výsadby, a to sme rozprávali iba o pôde, aj to len okrajovo. Stromy sú vystavené ďalšiemu radu negatívnym faktorov, ktoré musia znášať. Preto je tak dôležité chrániť každý jeden strom, ktorému sa podarilo v mestskom prostredí vyrásť v dospelého jedinca. Stromy to pri nás ľuďoch, nemajú totiž vôbec jednoduché.

 


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene