Klub ochrancov zelene
Dňa 24.9.2019 zahájila Záhorská knižnica v Senici zaujímavý cyklus „Mosty k senickej minulosti“ prvým podujatím s názvom Staré stromy v Senici. Je mi cťou, že som bola pozvaná k rozprávaniu na túto tému. Mám radosť, že sa ku mne mohol pridať aj arborista Michal Kuzma.
Stretnutie sa uskutočnilo v útulnom prostredí Čajovne Pohoda, kde ho otvorila riaditeľka Záhorskej knižnice Ing. Silvia Sameková. Potom sa rozprávalo už len o stromoch. O tých starých, ktoré rastú v našom meste, žijú medzi nami a datujeme im vek približne sto i viac rokov. Dať dohromady takmer tri desiatky starých stromov nebola ťažká úloha, pretože sa ich mapovaním zaoberáme už niekoľko rokov. Snažíme sa zistiť príbehy, ktoré sa k nim viažu a ak je to v našich možnostiach i poskytnúť im odborné ošetrenie.
Napriek tomu, že v druhovom zastúpení medzi starými senickým stromami majú najväčší podiel lipy, rozprávanie som si dovolila započať najpopulárnejším senickým stromom – Morušou bielou z Robotníckej ulice. Táto krásavica v roku 2014 vyhrala národnú súťaž Strom roka a postúpila do európskej súťaže, kde sa umiestnila na ôsmom mieste. Po moruške, ako ju familiárne nazývame, prišli na rad spomínané senické lipy. Im sme sa intenzívne venovali aj v rámci projektu Doba lipová, aby sme ich ľuďom predstavili s ich príbehmi a menami, ktoré dostali. A tak ste sa mohli čo-to dozvedieť napr. o Kresákovej lipe, Praskačových lipe, lipe na Šafránkovom poli, Danišových lipe, Hromkových lipe, či Feldsamovej lipe. Nevynechali sme ani lipy našich cintorínov, kostolov, parčíka pri súde a mnohé, mnohé iné.
Po lipkách prišli na rad ďalšie stromy. Spomeniem napríklad krásny dub na Hollého ulici. Je možné, že tu rástol už v druhej polovici 19. storočia, v dobe, keď sa v Senici ešte varilo pivo Popper, na mieste, kde sa pivovar nachádzal. Priestor dostal aj prastarý hlohový krík nad Kunovskou priehradou, ktorý má označovať hrob tureckých vojakov, pobitých Myjavcami, oslobodzujúcimi zajatých obyvateľov Myjavy a myjavských kopaníc. Tí boli v roku 1663 zajatí tureckou hliadkou. Samozrejme, spomenutý musel byť aj nádherný smrek Machatka. Má za sebou už prvú stovku rokov a pamätá chvíľky s jednou z posledných majiteliek kaštieľa – so Zuzanou Machatovou. Zemanka mala v kaštieľnom parčíku, povedľa tohto stromu altánok, kde ju za pekného počasia vynášali, aby si mohla vychutnať čerstvý vzduch a spev vtákov v období, kedy už sama nemohla chodiť. Tento smrek jej robil vytrvalú spoločnosť a je zachytený na dobovej fotografii z 30. rokov minulého storočia, už vtedy bol krásnym a statným stromom.
Stromov a stromových príbehov bolo viac, už len v rýchlosti spomeniem aspoň vŕbu na senickom námestí, smrek na Štefánikovej ulici, hrušku v čerešňovej aleji, fénixový platan v parku, topoľ pri Faune. Odpustiť som si nemohla ani storočnú morušu za Záhorskou galériou, ku ktorej mám vytvorený silný osobný vzťah.
Jednotlivé príbehy stromov dopĺňal svojimi postrehmi a poznatkami arborista Michal Kuzma, ktorý mnohé z nich pozná osobne, takže sa dokázal vyjadriť aj k ich zdravotnému stavu. Rozprávanie smerovalo i k objasneniu dôsledkov ľudských činností, ktoré majú za následok chradnutie a predčasný skon drevín. Jedná sa o typické mestské stresové faktory. Škoda, že takéto staré dreviny nedokážeme (alebo nechceme) pred nimi chrániť. Prítomnosť starých stromov by sme si užili nielen my, ale aj ďalšie generácie. Výstavba, zhutňovanie a poškodzovanie koreňového priestoru, nedostatočné vsakovacie plochy okolo stromov, neodborný rez, to je len zlomok z toho, čomu je strom v meste vystavený. Michal odborne, no zrozumiteľne vysvetlil následné reakcie stromov, porozprával, aký je rozdiel medzi našimi starými stromami a tými, ktoré za ne vysádzame ako náhradu. Do nášho rozprávania veľmi dobre a vhodne zapadlo aj dopĺňanie informácií pánom Jánom Hromekom, ktorý je senickým pamätníkom a nadšeným fanúšikom histórie Senice.
Staré stromy v Senici máme. Na môj vkus by ich mohlo byť oveľa viac. O ich osude rozhoduje predovšetkým človek svojim správaním, toleranciou, prioritami. Myslím, že nepreženiem, keď poviem, že podľa stavu stromov môžeme hodnotiť aj úroveň obyvateľstva, ktoré v ich prostredí nažíva. Citliví, múdri, veľkorysí ľudia stromové životy ochraňujú nielen z dôvodu všeobecnej užitočnosti. Mojim prianím je, aby ľudia dospeli do vyspelosti, kedy tieto živé tvory chránia nie iba preto, že nám čosi dávajú a je z nich prospech, ale vnímajú ich ako živé bytosti, ktoré majú tiež právo na život, ktoré tu vedľa nás spolunažívajú, robia nám spoločnosť, nesú v sebe myšlienky a príbehy tých, s ktorými sme sa v tomto pozemskom čase nestihli stretnúť.
Záhorskej knižnici srdečne ďakujem, že vytvorila priestor pre odovzdávanie nazbieraných informácií, viažucich sa k našim stromom. Snáď sa i týmto spôsobom zvýši povedomie o nutnosti ich prirodzenej ochrany.
TV SEN - Mosty k senickej minulosti
.jpg)
Foto: Ján Hromek
Prihlásiť