Klub         ochrancov zelene


Websupport

Kozel píše


Keď spadne strom

23.03.2014 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Keď padá strom, mrazí až do morku kostí. S rachotom, praskaním dreva, s clivou bolesťou, dopadá na zem, z ktorej pred desať či sto-ročiami vzklíčil, aby na ňu hľadel svojim pokojným nadhľadom. Rúca sa majestát, až to tou matičkou zemou zatrasie. Jeho obrovské telo, častokrát poškodené a unavené už pred skonaním, po tom hlučnom páde zostáva ticho a zmierene na matičke ležať, pripravené splynúť s ňou v jedno a súčasne ešte poskytnúť, na konci tejto svojej etapy, hromadu zostávajúcej životodarnej sily pre iné organizmy, možno aj pre nový strom.

Kruh života. Deje sa tak od chvíle, od kedy sú stromy stromami. Odkedy sú však ľudia ľuďmi, uvedomujúc si silu a nebezpečenstvo pádu stromu, snažia sa tomuto z logických príčin predchádzať. Z toho dôvodu stromy v blízkosti ľudských obydlí upravujeme, ošetrujeme, kontrolujeme a v prípade zvýšeného rizika rúbeme. K prirodzenému skonu stromu v takomto prostredí nesmie prísť. Všetci si uvedomujeme možné tragické následky, ktoré by to mohlo so sebou priniesť.

Príroda si však nevyberá, je mocnejšia než naše snahy a úmysly. Mnohokrát zasiahne nečakane, v mnohom nás prekvapí a zaskočí. Tak, ako sa stalo v jeden marcový deň roku 2014 na cintoríne v Novom Meste nad Váhom. Prírodný živel v podobe silného vetra sa nemilosrdne oprel do statného stromu. Ten jeho nápor nezvládol a s rachotom sa zvalil medzi hroby. Pád stromu spôsobil škody na viacerých pomníkoch. S úľavou môžeme vravieť o šťastí v nešťastí, pretože v tej chvíli nebol v blízkosti žiadny človek. Ľudia zostali zdesení, mnohí rozhorčení, volajúci po výrube všetkých stromov na cintoríne.

Neprináleží nám posúdiť túto konkrétnu situáciu, okolnosti ani stav stromu nám nie sú známe. Je možné, že existovali viaceré činitele, ktoré prispeli k vývratu stromu. Mohla to byť napríklad príčina z dávnejšej minulosti, pochovávanie v koreňovom priestore stromu, ochorenie koreňového systému, ktovie... Sú to len naše domnienky, neboli sme tam, nevideli sme. Storočná lipa zďaleka ešte nie je vo veku, aby bolo nutné rátať s jej skonom, nie je to bežný jav, navyše, keď navonok nejaví známky ochorenia. Žiaľ, stalo sa a mnohých táto udalosť zaskočila. Tak, ako nás v živote zaskočia nečakané správy o úmrtí ľudí, do poslednej chvíle aktívnych a nič netušiacich o svojej skrytej, zákernej chorobe. Podobné osudy majú aj stromy.

Správa o vyvrátenej lipke vyšla v rovnaký deň, kedy vyšli v novinách informácie o nešťastne orezaných stromoch na cintoríne v Štefanove, k čomu sme sa verejne a nesúhlasne vyjadrili. Neprajníci našich myšlienok by mohli práve túto udalosť zneužiť a argumentovať ňou za odstraňovanie stromov z cintorína. Stromy ale do našich životov patria. Sú geneticky vybavené tak, aby dokázali celý svoj život prežiť vzpriamene  a odolávať nástrahám počasia. Určitý stupeň rizika však podstupujeme každý deň všetci. Stačí len vziať do úvahy automobil. Všetci sme si vedomí, že pri autonehodách denne vyhasínajú mnohé životy a napriek tomu do vozidla nasadáme a tomuto riziku sa vystavujeme. Štatisticky je pád stromu v porovnaní s autonehodami mizivým percentom príčin úmrtí. Nikomu však nenapadne, pre záchranu ľudských životov, volať po zákaze používania áut. Pri stromoch ale tieto preventívne snahy sú. Napriek tomu, že zlyhanie stromu dokážeme celkom slušne predvídať, čo o vodičoch a automobiloch neplatí.

Cintorínske stromy veľmi často vzbudzujú obavy z poškodenia pomníkov, a tak sa žiada o ich výrub. Mnohým sa nezavďačia ani opojnou vôňou lipového kvetu, upokojujúcim bzukotom neúnavných včiel, či chladivým tieňom počas horúcich dní. Chápem, nie je to lacná záležitosť, vybudovať svojmu blízkemu zomretému pekný a moderný pomník. Stojí to veľa peňazí a pozostalí majú o tento majetok strach a obavy. Neviem, či je vhodné, práve teraz a tu vyrieknuť svoje zvláštne a osobné prianie, pretože ešte zďaleka nemám v pláne využívať nejaké hrobové miesto. Človek však nikdy nevie, a preto prosím, až príde raz ten okamžik, neklaďte na mňa drahé kamenné platne, ktorým, ak by sa niečo stalo, boli by ste veľmi smutní, zúfalí a nešťastní. Ak smiem mať také želanie, neprosím si žiadny pomník, kvôli ktorému by musel niekto niekedy vyťať strom, aby pred ním uprednostnil kus vylešteného kameňa. Naopak. Najkrajším počinom na tom mieste, by pre mňa bol práve zasadený stromček, alebo aspoň krík. S takýmto pomníčkom by mal človek snáď nádej prežívať nielen v srdciach svojich najbližších...

Kliknutím na obrázok v článku budete presmerovaní na zdroj fotografie a správu o spadnutej lipe v Novom Meste

 


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene