Klub ochrancov zelene
Veľa sa toho v „kozlovskej“ kuchyni točí okolo morúš. Formou ankety hľadáme Morušovú Kráľovnú, upozorňujeme na význam morušových stromov, ale i na ich veľký úbytok z našich regiónov. Rozprávame o ojedinelosti našej senickej moruše, ktorej sme v minulom roku zabezpečili odborné ošetrenie. V tejto chvíli súperí s ďalšími jedenástimi slovenskými stromami o titul Strom roka 2014. A keďže je práve čas dozrievania morušových plodov, vybrali sme sa do kraja s najbohatším výskytom morúš v Európe. Vybrali sme sa do Pukanca.
Pukanec je staré banské mestečko v levickom okrese, ktoré zo severu a západu obklopujú Štiavnické vrchy. V okolí Pukanca je hojne zastúpená moruša čierna. V minulosti tu už prebehlo sčítanie a mapovanie morúš a bolo narátaných viac ako sedem stoviek týchto drevín. Vek najstarších sa kvôli rozštiepeným kmeňom presne určiť nedá, no odhaduje sa na 400 – 500 rokov. Výskyt moruše je tu úzko viazaný na vinice, ktoré sa rozprestierajú na južných svahoch Štiavnických vrchov.
Aby sme sa o morušiach dozvedeli viac, rozhodli sme sa v Pukanci navštíviť pána Stanislava Strošku, ktorý sa im venuje už tridsať rokov. Nájsť domček, v ktorom býva, nebol pre nás vôbec problém. Hneď na prvý pohľad nás upútala brána, hotové kováčske umelecké dielo, s neprehliadnuteľným motívom morušových stromov. Zvoníme a vzápätí nám prichádza otvoriť. Usmiaty, opálený, s rukami zafarbenými do fialova. „Práve pred chvíľou sme prišli z viníc. Boli sme oberať moruše...“ , vysvetľuje a pozýva nás dnu. Ochotne rozpráva o svojej vášni a rozširuje naše „morušové obzory“. Dozvedáme sa o morušiach anglických, grófskych, totuóznych, japonských, pakistanských... Pán Stroška nám ukazuje svoju morušovú škôlku, kde sú zastúpené všetky druhy morúš, vidíme i také, kde sú na jednom stromčeku zaštepené aj tri rôzne druhy. Dozvedáme sa zaujímavosti o jeho pestovateľských úspechoch a popritom ochutnávame a porovnávame plody z jednotlivých odrôd. Keď vchádzame do príjemného chládku útulného domčeka, aj tu na nás zovšadiaľ dýcha atmosféra, ktorej dominujú moruše. Plné vedrá čerstvo pooberaných plodov, v chodbe nádherná plastika z dvojfarebného morušového dreva, ktorá vyobrazuje ženu – morušu. Pán Stanislav s manželkou nás priateľsky pozýva ďalej. Usadia nás v príjemnej miestnosti, kde nemôžem svoj zrak odtrhnúť od ďalšej zaujímavosti – ťažkej kovanej postele. Jej čelá tvoria stromy – moruše. V tomto dome sa láska k morušiam zaprieť jednoducho nedá. Na uhasenie smädu nám Stroškovci ponúkajú prírodnú minerálku, ako inak, s morušovým sirupom. A rozprávanie pokračuje.
Stanislav Stroška netají, že by sa rád dožil toho, aby boli moruše vyhlásené za chránené stromy. Podľa neho by mal byť ich výrub zakázaný. Rozpráva o tom, ako Angličanom rozmnožil a zachránil morušu, ukazuje odložené články z tlače, fotografie zachytávajúce jeho život s morušami, medzi nimi i zábery so známou Janou Kirschner, ktorá prišla do Pukanca natáčať svoj klip k projektu Moruša. Prezrádza, že ho o rady a spoluprácu žiadajú mnohí ovocinári, vysoké školy, autori diplomových prác. Ponúka nám morušový likér a v rozprávaní sa neustále vracia k liečivým účinkom moruše. Listy z moruše vyrovnávajú hladinu cukru v krvi, plody čiernej moruše sa využívajú ako podporná liečba pri leukémii. Ešte pred nedávnom sa vykupovali a vozili do mraziarní pri Pezinku, kde sa dávkovali a mrazili po 100 gramoch a dostávali ich pacienti, postihnutí krvným ochorením. Žiaľ, táto činnosť zanikla, jednak pre nezáujem brigádnikov oberať plody, ale aj pre ich slabé ohodnotenie. Plodom sa pripisujú antitoxické vlastnosti. Je známe, že sa v minulosti sušili, mleli a používali ako zdravá náhrada cukru s množstvom vitamínov a minerálov. Kôra má zasa laxatívny účinok, konáriky antireumatický. Pán Stroška nám v priebehu rozprávania núka ďalší zo svojich skvelých morušových produktov – silnú, ale jemnú morušovú pálenku. Nestačíme sa diviť, na koľko možných spôsobov vedia v tejto domácnosti využiť moruše. Morušový olej, ktorý tento nadšenec vyrába, pomáha a uľavuje cievam a prospieva ľuďom s kŕčovými žilami. Jeho morušová tinktúra je osvedčeným životabudičom. Rôzne zaváraniny, kompóty, džemy sú tu samozrejmosťou. Pani Strošková vraví, že samotný pobyt pod morušou je blahodarný, pretože z týchto stromov ide neuveriteľná energia. Moruša má vraj omladzovacie účinky. „Pod morušou ani nemôžete byť unavení...“ , dodáva s úsmevom. A Stroškovci sú toho neklamným dôkazom. Okrem ochoty a láskavosti z nich energia a dobrá nálada doslova srší.
Dozvedáme sa mnoho zaujímavého a zhodujeme sa v nutnosti ochrany týchto stromov. Je nutné zvýšiť povedomie u ľudí, aby si viac vážili toto vzácne dedičstvo, aby neprichádzalo k zbytočným výrubom ešte zachovaných stromov. Rozprávame aj o ničení stromov neodborným orezávaním drevín. Kedysi bývala moruša pomerne hojná, viacerým sa vybavuje pri spomienkach na detstvo, no mnohí by dnes moruše svojho detstva už len márne hľadali. Niektoré sa našťastie zachovali, ich význam a hodnoty sú často nedocenené. Veľa ľudí ani nepozná ich skutočný názov. Pretrvávajú v povedomí ako stromové maliny, či stromové jahody. S týmto sa spája aj jedna úsmevná historka, keď pani, oberajúca moruše, nešťastnou náhodou spadla zo stromu a utrpela úraz. Ošetrujúci lekár chcel do zápisu uviesť ako k úrazu prišlo. Pacientka mu tvrdohlavo a opakovane tvrdila, že spadla z jahody. Vraví sa, že jej pre toto nedorozumenie bolo doporučené vyšetrenie na psychiatrii.
Rozprávanie na spoločnú tému, týkajúcu sa ochrany stromov, by snáď ani nemalo konca. Len čas nás napomína, že sa treba rozlúčiť. Ďakujeme za milé prijatie, pohostinnosť a nekonečné rozprávanie. Sme vďační za čas, ktorý nám tu venovali. Sme nadšení, že sme mali možnosť stretnúť a rozprávať sa s človekom nadchnutým pre záchranu vzácnych stromov. Z Pukanca si odnášame suvenír v podobe šťavnatých morušových plodov, morušového oleja, tinktúry a pálenky. Odchádzame s dobrou náladou a presvedčením, že tu určite nie sme poslednýkrát.
Cestou domov sa ešte zastavujeme, ako je pri našich spoločných výletoch už zvykom, pri niektorom z chránených stromov Slovenska. Tentokrát v Novej Bani, pri krásnej, velikánskej sekvoji. Mohutný stromisko s obvodom kmeňa 555 cm vzbudzuje rešpekt a úctu. Pripomína príbeh lásky. Pred 120 rokmi ho na hrobe svojej milovanej, iba 34- ročnej manželky Želmíry, vysadil novobanský lekár Peter Holéczy. Napriek tomu, že týmto chceme trošku zmeniť jednostrannú morušovú tému, chuť a vôňa moruší v nás pretrvávať neprestáva.
Fotogalériu zobrazíte kliknutím na obrázok v článku.
Prihlásiť