Klub ochrancov zelene
Keď sme pred niekoľkými dňami napísali pár riadkov, v ktorých sme vyjadrili znepokojnie nad výrubom lesíka pri myjavskej nemocnici, netušili sme, akú rozsiahlu diskusiu táto informácia rozvíri.
V združení už dlhú dobu pracujeme na osvetových i praktických aktivitách v prospech životného prostredia, prioritne zameraných na stromy v sídelnom prostredí. Pri tejto činnosti sa stretávame s pozitívnymi ohlasmi. Ľudia nám jednoznačne dávajú najavo, že sú si vedomí nutnosti zachovávania zelene v obciach. Preto nám myjavský zámer, zničiť rozsiahle spoločenstvo stromov a živočíchov v meste, prišiel ako ťažko uveriteľný a drastický počin. A nielen nám. Kratučký článok z našich stránok sa rýchlo rozšíril. Väčšina ľudí zhrozene priznáva, že o likvidácii stromov netušila, napriek tomu, že radnica, ako sama tvrdí, sa o zámere IBV výstavby snaží informovať už dva roky.
Následne vznikla petícia za zachovanie myjavského parku, lesíka, či lesoparku. Akokoľvek tento priestor nazveme, je to jednoznačne hodnotný biotop v meste. I keď nie každému je táto skutočnosť jasná a nie každý to chápe. Takýto ľudia na fejsbuku pridávajú komentáre typu: „Toto že je biotop, toto ideme chrániť?“, alebo „Aký park, veď je to zanedbaný priestor...“. K tomuto chceme povedať len toľko: Áno, skutočne sa jedná o skvelý biotop v meste, na ktorý je naviazané aj veľké množstvo živočíchov. To, že človek prestal park udržiavať, nič neuberá na jeho ekologickej hodnote a prírode to len nahralo. Domov si tu našli rôzne zvieratá, veverice, srnky, ježkovia, sovy i iné vzácne chránené vtáctvo a je barbarstvo nerešpektovať to. Bez ohľadu na výsledky uskutočnených povoľovacích procesov a zisťovacích konaní, toto je pravda a toto je skutočnosť. Skutočnosťou je aj to, že jeden dospelý strom počas horúcich dní odparí za deň sto litrov vody. Nevraviac o tom, koľko vody dokáže zadržiavať pôda v lesíku. Koľko stromov sa má presne vyrúbať, sa v tejto chvíli ešte nevie. Nezrátalo sa teda dosiaľ ani k akej škode ich odstránením príde. Ale schválenie výstavby je už na svete. V oficiálnom stanovisku mesta sa píše, že bude vypracovaný dendrologický prieskum, ktorý zhodnotí druhy drevín, ich zdravotný stav, funkciu a význam pre životné prostredie. Zdá sa nám to nelogické. Nemalo sa toto zvažovať pred tým, než sa na tomto mieste schválila výstavba, aby to dávalo nejaký zmysel?
Iný fejsbukový názor dáva za pravdu skutočnosti, že zelene je síce málo, ale tú si predsa môžeme vytvoriť, keď budeme chcieť. Vážení, kde chceme v mestách tvoriť zeleň, keď každý priestor potrebujeme pre parkoviská, domy, inžinierske siete a všetko je už zastavané? Nové zelené plochy v meste nezaložíme, jediné čo môžeme robiť je chrániť tie jestvujúce.
Našťastie, väčšina tých, čo sa vyjadrujú, je za zachovanie parčíka. Ak by sa to podarilo, ak by sa zelený verejný priestor nevymenili za stavebné pozemky slúžiace len pre pár súkromníkov, raz budú potomkovia Myjavčanov za toto rozhodnutie určite vďační. Možno terajšie vedenie nemá inšpirácie ani prostriedky na využitie parku pre verejný účel, ale raz snáď príde nový, mladý nápad s chuťou tvoriť zelené priestory pre svojich občanov a možnosti sa otvoria práve tu. Kým sa tak stane, diskutovaný parčík môže potichu plniť všetky svoje dôležité ekologické funkcie.
Vrátim sa ešte k reakciám na petíciu zo sociálnej siete. Autor jedného komentára rozhorčene priznáva, že parčík síce nepozná a nikdy v ňom nebol, ale že KOZEL zo Senice si tu papuľu otvárať bude. Áno, presne tak. Keďže stromy a zvieratá nevedia rozprávať a nevedia sa samé obhájiť, KOZEL sa zrodil práve preto, aby v mene týchto tvorov papuľu otváral a aby svojimi rohami trkol, keď cíti, že sa deje krivda na životnom prostredí. A robí tak nielen v Senici, ale aj hocikde inde po Slovensku. Ak chcete pomôcť aj vy, podporte svojim podpisom petíciu: PETÍCIA
Prihlásiť