Klub         ochrancov zelene


Websupport

Kozel píše


Revitalizácia senického parku a naše dojmy

19.11.2020 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


Mesto Senica chce revitalizovať mestský park. Od začiatku tohoto zámeru neskrývame obavy, aby sme z parku nemali "lunapark". Mesto na svojich stránkach odpublikovalo výsledky architektonickej súťaže. Tie sme si prezreli a zverejňujeme naše vyjadrenia a dojmy.

Dana Ševčíková:

Na výsledok súťaže, zameranej na revitalizáciu senického parku, som čakala s napätím aj s priznanými obavami. Bála som sa totiž, že park stratí charakter, ktorý má. Tým je jeho vzácna prírodnosť.

Dnes požadujeme, aby všetko plnilo kadejaké funkcie, inak to pre nás nemá dostatočný význam a hodnotu, musí to byť funkčné, alebo ešte lepšie, multifunkčné. A park, založený niekedy v 19. storočí, o ktorý sa posledných niekoľko desaťročí nikto poriadne nestaral, takéto vlastnosti nemá. Javí sa nezaujímavý, fádny, málo využitý, tak vzniká potreba jeho „revitalizácie“, nech na niečo konečne slúži.

V rámci vyhlásenej súťaže sa zadanie odovzdá študovaných architektom, ktorí sa podujmú náš park zmeniť. Nemajú k nemu žiadny vzťah, ani väzby, ale sú profesionáli a vedia a poznajú pravidlá, ako to v modernej záhradnej architektúre má vyzerať.

Keď som videla výsledok ateliéru, moja spontánna reakcia bola: „Toto sa mi vôbec neľúbi...“ Z víťazného projektu na mňa dýchol závan námestia, bulváru a stalo sa presne to, čoho som sa obávala. Vytráca sa atmosféra, ktorá tu s parkom rastie od jeho počiatku – stráca sa hĺbka prírodnosti, hodnota prírodnej rozmanitosti, ktorú máme vzácne priamo v meste a tvorila sa s časom. Tejto prírodnej hĺbky sa ideme vzdať a nahradiť ju atrakciami s mestským rázom, ktoré majú do parku dotiahnuť čo najviac užívateľov. Ide sa tu vytvoriť väčšia súvislá stretávacia plocha, ktorá bude vyžadovať aj odstránenie zelene i zhutnenie povrchu, aby sa tu vybudovalo spomenuté „námestie“.  A samotný park, bude v tomto stretávacom prostredí tvoriť kulisu. Tá zmena na mňa pôsobí cudzo a chladne, navyše hneď spontánne vyhodnocujem stratu, alebo prinajmenšom potlačenie, mnohých ekologických funkcií.

Predpokladám, že za to nemôžu ani tak architekti, ako samotné zadanie. Z tohto mi vyplýva, že neabsentuje potreba venovať sa parku a jeho životu, ako skôr túžba vytvoriť príjemné stretávacie námestie so stromami, so zeleňou, na čo by mal byť teraz využitý tento parkový priestor. Priestor, ktorý si roky žije svoj prirodzený život, ku ktorému našli dôveru mnohé druhy vtákov a iných živočíchov, kde nie je problém zazrieť veveričku, ďatľa, žlnu, ježka... Toto chceme premeniť na exteriérový prvok z kategórie zábavné centrum, v ktorom bude pulzovať moderný mestský život, kde bude možnosť poriadať aj mestské zábavno - konzumné festivaly, koncerty a iné podujatia. Preto uvažujem, či by pre tento účel nebolo vhodnejšie premeniť niektorý z mestských priestorov, zatraktívniť ho zeleňou, čo by bolo prospešnejšie pre park i pre mesto samotné.

Premena parku bude nenávratná. Ten náš parčík sa možno človeku 21. storočia zdá málo funkčný, málo atraktívny. No jeho najväčšiu hodnotu vidím práve v tom, čo nedokáže vytvoriť žiadny človek, žiadny architekt – prírodné tiché spoločenstvo, budované časom, nachádzajúce sa vo vnútri mestského priestoru.

Nutnosť prác v parku, aby bol príjemnejší a bezpečnejší, aby dobre slúžil aj obyvateľom mesta, nepopieram. Ale predstavovala som si, že sa budú týkať odborného ošetrenia stromov, aby boli zdravé a bezpečné a mali šancu na čo najdlhší život. Dúfala som, že park bude vyzdobený a spríjemnený kvetinovými záhonmi, novou výsadbou. Že v ňom nájdem umelecké prírodné prvky a exteriérové kreácie z prírodných materiálov a kvetov. Že nás obohatí vzdelávacími prvkami, vzťahujúcimi sa k histórii mesta a parku samotného. Predpokladala som výmenu alebo doplnenie mobiliáru a samozrejme opravu chodníkov, ktoré sú v dezolátnom stave. Počítala som aj s tým, že sa v parku objaví plocha s pobytovou lúčkou na odpočinok, cvičenie... Všetko citlivo a nenásilne, aby zmeny nezapôsobili negatívne na stromy. Absolútne som nerátala s odstraňovaním stromov na úkor vytvárania „námestia“ a zhutňovaním pôdy. Park má jedinečnú vodozádržnú a ochladzovaciu schopnosť, čo sa týmto tiež potlačí.

Na záver musím vyjadriť tak trochu ľútosť, že sa o víťaznom projekte dozvedám len z internetu. Tak, ako je tu odprezentovaný, je pre mňa zle čitateľný. Chýba mi možnosť pozrieť do materiálov, chýba mi komunikácia, vysvetlenie, odôvodnenie, neviem koľko stromov si projekt vyžiada k výrubu, akými technológiami budú realizované výmeny povrchov, či budú šetrné ku koreňom stromov.... A nemám ani informáciu, koľko toto všetko bude stáť.

Ako od člena komisie pre životné prostredie, žiada sa odomňa názor na projekt. Mám potrebu rozprávať o tom tak, či tak. Či už ako člen komisie, alebo člen združenia, či ako človek, žijúci v tomto meste. Náš park je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Osobne nepotrebujem, aby bol rušný a multifunkčný, ale zdravý, bezpečný, príjemný a estetický.

 

Juraj Kabát:

Starého psa novým kúskom nenaučíš. Tak aj starý park neomladíš. To je aj prípad senického mestského parku.

Po mnohých rokoch skromnej údržby, ktorá sa zúžila na kosenie a hrabanie lístia nastala otázka, čo ďalej?

Chodníkom by sa zišiel nový povrch. Bolo by potrebné doplniť mobiliár. A samozrejme - stromy, veď tie sú vlastne podstatou parku. Čo s nimi?

Senický park prerástol cez tri storočia (19., 20., 21., nie tristo rokov) Pamätá bitku pri Slavkove (boli a možno ešte stále sú v ňom pochovaní Kutuzovovi vojaci). Prežil dve svetové vojny, zažil rôzne obdobia rozkvetu aj úpadku nášho mesta.  Či prežije do dvadsiatehodruhého storočia a v akej podobe, závisí teraz od nás. Parky sa vytvárajú v jednom krajinárskom štýle. A tento štýl sa nemení počas celého života parku. Nedá sa anglický park premeniť na francúzsky či renesančný a naopak bez toho, aby sme ho zničili.

Ako člen Komisie pre životné prostredie sa mám vyjadriť k víťaznej projektovej dokumentácii. Je na škodu veci, že sa nemôžem porozprávať s autorkami priamo. Som totiž stará škola a priamy kontakt je pre mňa dôležitý, aby som lepšie pochopil súvislosti a pohnútky, ktoré ich viedli k vytvoreniu tohto projektu. Preto moje vyjadrenie bude vyzerať asi trochu odmerane či, ako sa teraz hovorí, hejtersky.

Ani jeden z projektov ma neohúril, hoci v každom bol nejaký zaujímavý prvok. Vo víťaznom projekte ma zaujala snaha využiť potok a pokúsiť sa ho prepojiť viac s parkom a priblížiť ho k ľuďom. Bohužiaľ móla, preskakovacie kamene či sedacie nábrežie by nám asi vydržalo do prvej povodne.

Upútala ma koncepcia chodníkov. Avšak vhodná pre novozakladajúci park nie do parku, ktorý má viac ako 150 rokov.

Mesto zadalo pre projektantov súťažné podmienky. Tie podmienky vzišli z dotazníka, ktorý bol na webovej stránke. Chcel by som ich vidieť. Je dôležité vedieť z čoho sa vychádzalo.

Bohužiaľ, ani jeden projekt neberie do úvahy to podstatné čo robí park parkom -stromy. Stromy majú totiž korene, ktoré sú pre ne životne dôležité. Darmo budeme argumentoovať, že nové chodníky budú mať vodopriepustné povrchy, keď pri ich výstavbe zoberieme stromom korene. Treba si naštudovať anatómiu a fyziológiu koreňovej sústavy stromov.

Taktiež nezastávam názor, že je správne "vypustiť" ľudí pod stromy, ako stádo muflónov. Zase kvôli ochrane koreňov. Už aj tak dostávajú zabrať od kosačiek a nákladiakov pri zbere lístia. Čo spôsobí poškodený koreň sme mohli nedávno vidieť na Danišových lipe na Robotníckej ulici (oproti Štramákovi). A to k jeho poškodeniu prišlo pred niekoľkými desaťročiami.

V parku prebehlo niekoľko konaní vo veci výrubu stromov. Išlo o stromy, ktoré v prevažnej väčšine rástli na mieste, kde ich zasiahol budovateľský ošiaľ - výstavba chodníkov, osvetlenia, plynovod. Preto nepovažujem za správne zrealizovať ktorýkoľvek z týchto projektov v plnom rozsahu. Bude to mať za následok postupné odumieranie stromov v parku.

Financie na úpravu chce mesto získať z iných zdrojov. Pravdepodobne z grantov na vytvorenie vodozádržných opatrení. Samotný park je jedno funkčné vodozádržné opatrenie, fungujúce tak, že každé "zlepšenie" znamená krok vzad.

Nové povrchy chodníkov, mobiliár, inteligentné osvetlenie (áno aj verejné osvetlenie má negatívny dopad na stromy), pravidelná kontrola a dôsledná ochrana koreňového priestoru je to čo náš park potrebuje.

Fotogaléria sa zobrazí po kliknutí na fotografiu v článku


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene