Klub ochrancov zelene
Existenciu a pôsobnosť združenia KOZA (Karpatské ochranárske združenie altruistov) sme zaznamenali už dávnejšie. Jedná sa o zoskupenie sympatických ľudí, zaoberajúcich sa praktickou ochranou prírody, najmä starostlivosťou o chránené územia Bielych Karpát.
K prvému „živému“ kontaktu medzi našimi združeniami prišlo 21.4.2012 na brigáde v Čerešňovej aleji. Medzi brigádnikmi, ktorí nám prišli s prácami v aleji pomôcť, bol i cezpoľný sympaťák Dano, hrdo sa hlásiaci k svojmu združeniu. Bolo to milé prekvapenie a nasledovalo príjemné a veselé zoznámenie („Ahoj, ja som Dano z KOZY...“ „Ahoj, ja som Dana z KOZLA...“). No už vtedy sme vedeli, že naše združenia spája viac, než len názvy a mená, a preto sme sa zo zoznámenia naozaj úprimne tešili.
Minulý týždeň, v čase od 21.7.2012 do 28.7.2012 prebehol na neďalekej Bučkovej jame Letný pracovný ochranársky tábor združenia KOZA. Tábor je každoročne organizovaný z dôvodu ochrany orchideových lúk. Pre zachovanie chránených ľalií a orchideí je nutná údržba lúk, inak by totiž zarástli náletmi a krovinanmi, ktoré by vzácne rastliny potlačili. Dobrovoľníci preto zabezpečujú kosenie lúk, balíkovanie a odnos sena, aby sme sa aj v ďalších sezónach mohli tešiť pohľadom na krásne, ale zriedkavé kvietky.
Keďže sa spomenutý tábor konal naozaj len pár kilometrov od Senice, nenechali sme sa dlho prehovárať a vybrali sme sa pozdraviť nadšencov priamo na miesto diania. Vrbovské kopanice sú nádherné, no ja som mala trochu obavy, či nebude problém s hľadaním tábora. Predsa len, vybrali sme sa navečer, bez vody a akejkoľvek výbavy... Moje prehnané obavy sa však ukázali ako zbytočné. Orientačný zmysel nášho predsedu nesklamal a bez zaváhania nás zaviedol priamo do tábora. Tam nás už privítali milí ľudia, práve v čase, keď sa v poľnej kuchyni chystala večera – šúľance. Nezabudnuteľnému vedúcemu akcie Aninovi sme pri príležitosti zoznámenia, symbolicky odovzdali pre jeho osádku nemenovaný povzbudzujúci nápoj, s príznačným prívlastkom, ktorý odkazuje na Karpaty.
Tábor sa nám páčil. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že život v ňom musí byť príjemný a pohodový. Mala som sto chutí zostať, prenocovať a ráno ísť hrabať seno z lúk. Pracovné povinnosti nás však po západe slnka nasmerovali od Žalostinnej späť do Senice. Radosť však zostala. Radosť z krásnej prírody a existencie podobných spolkov, z ľudí, ktorí nimi žijú a nezištne im venujú svoj čas a seba.
Stránky združenia KOZA si môžete prezrieť tu: www.koza.sk
Fotogalériu zobrazíte kliknutím na ilustračný obrázok v článku.
Prihlásiť