Klub ochrancov zelene
Existenciu a pôsobnosť združenia KOZA (Karpatské ochranárske združenie altruistov) sme zaznamenali už dávnejšie. Jedná sa o zoskupenie sympatických ľudí, zaoberajúcich sa praktickou ochranou prírody, najmä starostlivosťou o chránené územia Bielych Karpát.
K prvému „živému“ kontaktu medzi našimi združeniami prišlo 21.4.2012 na brigáde v Čerešňovej aleji. Medzi brigádnikmi, ktorí nám prišli s prácami v aleji pomôcť, bol i cezpoľný sympaťák Dano, hrdo sa hlásiaci k svojmu združeniu. Bolo to milé prekvapenie a nasledovalo príjemné a veselé zoznámenie („Ahoj, ja som Dano z KOZY...“ „Ahoj, ja som Dana z KOZLA...“). No už vtedy sme vedeli, že naše združenia spája viac, než len názvy a mená, a preto sme sa zo zoznámenia naozaj úprimne tešili.
Čítajte ďalej
V čase, keď sme začínali s revitalizačnými prácami na senickej Čerešňovej aleji, prišla do mailovej schránky nášho združenia správa so zvedavými otázkami, ohľadne aleje a projektu na jej obnove. Pár dní po tejto správe, sme spoznali jej odosielateľa – sympatického, charizmatického a skromného človeka. Arboristu – Jakuba Kováča. Prišiel a prichádza do Senice, kde odborne a s láskou ošetruje stromy v Čerešňovej aleji.
Povedz niečo o sebe. Odkiaľ si, koľko máš rokov a prezraď niečo zo svojich záľub.
Mám 25 rokov a pochádzam zo Stupavy. Medzi moje záľuby patrí viacero vecí. Najviac asi arboristika, kreslenie a maľovanie, práca s drevom, bicykel, horolezectvo... Mám rád slnko, prírodu a more.
Kedy a ako si sa dostal k arboristike?
Arboristika sa dostala ku mne. Otec dal vysadiť na pozemok 10 odrastených borovíc a jediný kto túto službu robil a robí, je Tomáš Fraňo. Na pozemku som pracoval s otcom a pri výsadbe sa nedopatrením, presádzacím autom seklo do plynového potrubia. Bolo treba tú rúru vykopať tak, aby havarijní plynári mali priestor k oprave. Ako som to tam s vervou hĺbil, pán Fraňo sa ma spýtal, či by som nemal záujem o stromolezectvo a arboristiku, na čo som odpovedal, že zatiaľ síce o tom nič neviem, ale že idem do toho.
Čítajte ďalejI keď sme sa všetci netrpezlivo tešili na leto a nevedeli sme sa dočkať slnečného počasia, prevládajúce vysoké teploty nám dávajú riadne zabrať.
Byť dlhšiu dobu na priamom slnku, je v týchto horúčavách pre náš organizmus nebezpečné a pre drvivú väčšinu z nás nepríjemné. Teplota vzduchu riadne prekročila tridsiatku a možno práve teraz, viac ako inokedy, oceníme prítomnosť a tieň stromov. Niet divu. Rozdiel teplôt meraných v betónovej lokalite bez stromov a na miestach, kde dreviny spríjemňujú život v meste, je výrazný. Za príklad sme si zobrali dve miesta, vzdialené od seba len pár metrov – parčík pri Okresnom súde a naše nové senické námestie, ponúkajúce množstvo lavičiek na oddych a posedenie. Na prvom mieste sme namerali horúcich 34°C. Avšak na vynovenom námestí, ktoré bolo projektované ako relaxačná zóna, bolo viac ako 39°C. A to sa priznám, že ak by som mala väčšiu výdrž pri sledovaní stúpajúcej ortuti teplomeru, možno by bol konečný údaj i vyššej hodnoty. Po pár minútach som však radšej utekala do tieňa, medzi moje milované stromy.
Vďaka za list.
Za hladkanie na duši.
Koľko ich bolo?
Netušíš.
Sme v nich po uši...
Bláznivé,
drzé gestá!
Zvláštny zjav
mesta,
kde nosia sivé odtiene.
...že ostatné sú nechcené
s tým si hlavu nelámeš.
Rebel,
a to sa mi páči,
že za svet sa ti neuráči
z nápadného miesta.
Raz budú ťa za to trestať
a budeme trpieť spoločne.
Tváriš sa statočne.
Hľadím na teba.
Siahneš do neba
a kúsoček
mi z neho skúsiš zniesť,
možno, že aj trochu prachu z hviezd
a daruješ mi k tomu tichulinký tón
so svojim skvelým orchestrom.
Sme priatelia.
Ja a strom.
Ďalší list visí na vlásku.
Časom premení sa
na sen.
Pokiaľ vlastníte iPhone, či telefón s Androidom a záleží Vám na prostredí v ktorom žijeme, nemala by Vám v ňom chýbať mobilná aplikácia TrashOut. Pomocou nej dokážete jednoducho a priamo z terénu nahlásiť nelegálne skládky odpadov. Autorom tohto užitočného environmentálneho projektu je Slovák Jozef Vodička.
Prihlásiť