Klub ochrancov zelene
Dôvodov, prečo sa KOZEL pustil do obnovy čerešňových alejí je veľa. Môžeme poukázať na mnohé ekologické funkcie, na ich krajinársky, historický, vlastivedný, estetický, či náučný význam, no ceníme si ich aj ako zdroj rastlinného materiálu. Zachovať a množiť staré odrody dožívajúcich stromov, ktoré boli vysadené pred viac ako siedmimi desiatkami rokov, je pre nás veľká výzva. Dopĺňať nimi naše aleje, je náš cieľ. Zanechať ich tu aj ďalším generáciám je veľkým želaním.
Odvaha a chuť nám síce nechýba, no bez odbornej pomoci, rád a ponaučení by sme sa zrejme ďaleko nedostali. Preto sme hneď na začiatku realizácie projektu na obnovu Čerešňovej aleje za IBV Juh, oslovili Ing. Antona Juriša z Piešťan so žiadosťou, či by nám mohol byť v tomto smere nápomocný a či by bol ochotný vziať nás za svojich žiakov. Predpoklady má k tomu ideálne, je studnicou vedomostí, nadšencom pre ochranu prírody, dlhoročným pedagógom, pôsobiacim na Strednej záhradníckej škole v Piešťanoch. Potešilo nás, keď nás neodmietol a prisľúbil pomoc a podporu.
Ešte na jeseň sme spolu s ním zasadili do aleje niekoľko štepených a niekoľko neštepených čerešní. V januári sme sa vybrali odobrať vrúbliky z čerešní. Tie sme si uchovali do dnešného dňa, kedy sme sa ich učili transplantovať niekoľkými spôsobmi do mladých vysadených drevín. Kvalita vhodných vrúblikov, ktoré sme v zime na starých stromoch hľadali dosť ťažko, nebola najlepšia, no pre praktické cvičenie pod vedením pána Juriša nám poslúžili vynikajúco. Ak sa vrúble prijmú, bude to pre našu prácu obrovské povzbudenie. Ak nie, budeme tvrdohlavo uskutočňovať ďalšie a ďalšie pokusy.
Čítajte ďalej
Tak a je to. Na Pánsku cestu v Senici – Čáčove sa opäť vrátili čerešne.
Občianske združenie Klub ochrancov zelene, spolu so združením PRO ČÁČOV, v spolupráci s Poľnohospodárskym družstvom Senica a vďaka finančnej podpore, ktorú nám poskytol nadačný fond TESCO pre zdravšie mestá v Nadácii PONTIS – spoločne vysadili 110 stromčekov, medzi ktorými bolo niekoľko rôznych odrôd čerešní a jedna odroda višne. Podosádzali sme tak do tejto lokality dávno vypadnuté stromy, náhradu za pôvodné jablone a čerešne. Z pôvodných jabloní a čerešní tu už zostalo len pár, najvytrvalejších. Priamo od pamätníkov, ktorí prišli na brigádu sme sa dozvedeli, že tieto stromy boli na Pánsku cestu vysadené v roku 1956. Cesta dostala pomenovanie podľa polí, ktoré sa nazývali Pánske.
Za počasie, ktoré sme mali, sme vďační (díky předsedo, žes to vybavil), aj keď to v žiadnom prípade nebola typická jarná romantika. Silný vietor z polí, nízka teplota vzduchu a obloha skúpa na slnečné lúče možno odradili viacerých, na brigádu sa chystajúcich. Našťastie sa našlo dosť jedincov, ktorí prišli spoločne s nami sadiť stromčeky. Na prezenčnú listinu dnešnej brigády sa zapísalo 40 ľudí, zaujatých myšlienkou výsadby čerešňovej aleje. Podľa registrácie boli Čáčovania v tesnej prevahe oproti Seničanom, v pomere 19 : 17, no pomôcť prišli i dvaja brigádnici z Bratislavy a dvaja z Českej republiky (Břeclav, Třeboň). Vekový rozdiel medzi najmladším a najstarším účastníkom brigády bol viac ako 65 rokov, takže môžeme smelo tvrdiť, že stromčeky na Pánskej ceste sadili občania všetkých vekových kategórií.
Čítajte ďalej
Dnes sme absolvovali ďalší zo série pracovných seminárov pripravovaných organizáciou ISA Slovensko, ktorý sa uskutočnil v priestoroch Strednej záhradníckej školy v Piešťanoch. Jeho témou bolo Hodnotenie stavu mestských stromov.
Téma pre nás veľmi blízka a zaujímavá. Zaoberá sa problematikou, ktorou žijeme a stretávame sa s ňou denne, či už ako ľudia, o stromy sa zaujímajúci a všímajúci si ich možno o „čosi“ viac, než je bežne zvykom, ale najmä preto, že svoje vedomosti a poznatky uplatňujeme aj pri hodnotení stromov ako účastníci správnych konaní, kde sa pojednáva o žiadostiach vo veci výrubov stromov.
Že sa jedná o tému veľmi obsiahlu svedčí i skutočnosť deväťhodinového seminára, naplneného kopou informácií, príkladov, upozornení a námetov pre ďalšie vzdelávanie.Seminár sa skladal z dvoch častí, teoretickej a praktickej a napriek spomenutým deviatim hodinám jeho trvania, by sme navodenú problematiku dokázali rozoberať ešte veľmi, veľmi dlhý čas.
Čítajte ďalej
Zdá sa, že sme novinárom spôsobili našimi aktivitmi a čerešňovými alejami tak trochu zmätok v informáciách, ktorými oboznamujú verejnosť o činnostiach nášho združenia.
A tak sa na viacerých portáloch môžete dočítať, že KOZEL obnoví starú zanedbanú aleju, ktorá sa volá Pánska cesta a vedie zo Senice do Hlbokého a zasadí tam viac ako sto čerešní... Zle, zle, zle! Prečo? Novinári nepostrehli, že KOZEL sa začal zaoberať už druhou čerešňovou alejou a z našich dvoch činností robia jednu a ako sa povie, pletú piate cez deviate. A ako to teda vlastne je?
Prvá čerešňová aleja, ktorou sme sa začali zaoberať v roku 2012 sa nachádza za IBV Juh v Senici, za Alchemom. Má asi 1500 m a tiahne sa ku Kratnovskému potoku smerom k Hlbokému. V tejto aleji sme v minulom roku zorganizovali 8 brigád plus jednu tohtoročnú, ktorá sa uskutočnila v prvú jarnú sobotu - 23.3.2013. Naša brigádnická činnosť v tejto aleji pozostávala z čistenia priestoru od odpadu, navážok, bujnej vegetácie, rozrastenej do cestičky v aleji, zabezpečili sme ošetrenie niektorých stromov v aleji, zrealizovali terénne úpravy, osadili infopanely, lavičky, smetné koše i vtáčie búdky, dosadili sme zopár mladých čerešní. Svojou snahou sme dosiahli to, že sme zo zabudnutého a zanedbaného priestoru vytvorili miesto vhodné pre vychádzky, šport, odpočinok. V aktivitách na obnove a údržbe tejto aleje nekončíme, pokračujeme v nich i v ďalšom období.
Čítajte ďalej
Prvá jarná sobota. Ráno - šesť hodín, teplota vzduchu – mínus päť, severný vietor, jasno. V tejto chvíli mám jasno aj v tom, že plánovanú brigádu v Čerešňovej aleji takéto počasie pokaziť nemôže. Do desiatej sa určite ešte trochu oteplí a ja tento čas využívam pre chystanie a balenie všetkého, čo budeme v aleji nevyhnutne potrebovať. Rukavice, sekerky, pílky, vrecia na odpad... Chlieb, cibuľu... Masť so škvarkami prinesie predseda... A hlavne, brigádnikom treba navariť litre teplej kávy a čaju. Všetko máme, môže sa ísť.
V aleji nás čakali prví netrpezlivci, ktorí sa stretnutia s ňou, po dlhej zime nevedeli dočkať. Alejka nás privítala prekvapivo, s náručou plnou snehu, naviateho z priľahlých polí, na ktorých sa teraz spokojne popásali srnky. Dohromady ôsmi „kozlíci“, vyrazili sme zasneženou cestičkou k starej hruške, od ktorej bolo treba presekať chodníček, zarastený náletmi a lianami, aby sa dalo bez problémov prejsť až ku Kratnovskému potoku. A podarilo sa! I keď nám asistoval nepríjemný a všetečný severák, k cieľu nám pomáhala naša dobrá a pohodová nálada. Konečne sme presekali cestu až k výmoľu.
Čítajte ďalej
Prihlásiť