Klub         ochrancov zelene


Hosting zadarmo od WebSupport.sk

Kozel píše


Lovec stromov a strážkyňa tajomstiev

13.02.2019 ( Ševčíková Dana )
[ Naspäť na zoznam článkov ]


 

V týchto dňoch prebieha hlasovacia kampaň za kopčiansku lipu v rámci európskej súťaže Strom roka.

Tak, ako v predchádzajúcich ročníkoch, aj teraz sa britský cestovateľ, dokumentarista a milovník stromov Rob McBride vybral na svoju cestovateľskú púť Európou, aby navštívil stromy, ktoré sa v európskom finále ocitli, aby spoznal ich zem a ľudí, čo na nej žijú. Touto návštevou bola poctená i naša Strážkyňa veľkomoravských tajomstiev – kopčianska lipa.

Bol krásny slnečný februárový deň, obloha priam maľovaná. Keď sa spoza budovy Obecného úradu v Kopčanoch objavil v sprievode Milana Hroneca z Ekopolisu človiečik, ktorý si vraví Treehunter, srdce mi poskočilo radosťou. Nestretávali sme sa prvýkrát, vidíme sa znovu po štyroch rokoch. Prvýkrát k nám prišiel v roku 2015, aby navštívil senickú morušu, ktorá vtedy tiež bojovala o titul Strom Európy.

Rob bol na Obecnom úrade v Kopčanoch privítaný srdečne a so záujmom. Starosta mu vo svojom príhovore predstavil zaujímavú históriu Kopčian i prastarého kostola sv. Margity Antiochijskej, ktorému naša stromová finalistka robí spoločnosť vyše 200 rokov. Miestne deti zaspievali pár ľudových piesní, za čo bol Rob McBride úprimne vďačný. Po takomto oficiálnom privítaní nasledoval presun k samotnej lipke. Pre Roba bol nevšedným zážitkom, pretože bol pre neho pripravený konský povoz. „Ešte nikdy ma k stromu neviezli koňmi“, povedal nadšene a užíval si cestu a krajinu. A ja spolu s ním.

V pokojnom rytme konských kopýt sme sa približovali ku kostolíku s lipkou, kde Roba netrpezlivo vyčkávala snáď polovica dediny, novinári, návštevníci z rôznych končín a každý, kto má k lipe nejaký vzťah. Atmosféru nevšedného stretnutia dotvorili deti s pestrofarebnými obrazmi stromov. Pod lipou sa na rad dostali ďalšie slová, zdôrazňujúce významnosť kostola, lipy, radosť z návštevy, výzvy na hlasovanie. Náš hosť netajil svoje nadšenie z tohto stretnutia, rozprával o význame svojich ciest, o jeho poslaní, ktorým, okrem iného, je aj potreba upozorňovať na stromy v núdzi. Trochu prekvapil, keď požiadal verejnosť o ďalšiu slovenskú pieseň, no ľudia sa zaskočiť nedali a z plných hrdiel sa spod našej lipky zborovo niesli slová piesne Slovenské mamičky. Potom neskutočne veľa fotografií na pamiatku i pre médiá. Keď ruch ustal a návštevníci i novinári sa rozpŕchli, pokračovalo sa v programe, naplánovanom pre stromového hosťa. Koníky nás odviezli do miestneho historického žrebčína. Tu sme si prezreli expozičnú muzeálnu časť aj stajne s koňmi. Táto exkurzia krásne doplnila doobedňajšie dianie. Milo na mňa zapôsobil Robov vzťah ku zvieratám, čo som si všímala počas celého dňa, či to boli kone v stajniach, alebo tie, ktoré nás priviezli, či mačiatka, pletúce sa pod nohami, ale najmä psi, ktoré prišli k lipke v sprievode svojich pánov.

Po exkurzii sme sa vybrali na spoločný obed do holíčskej pivovarskej reštaurácie. Ani tu neutíchli nevyčerpateľné stromové témy a vzájomné zvedavé otázky. Rob sa pýtal na našu slávnu morušku, ako sa jej darí, ale my sme ho zobrali k inému stromu, ku krásnej 300-ročnej lipe v Smrdákoch. Tým sme mu predviedli všetky naše tri úspešné stromy, ktoré KOZEL nanominoval do rôznych ročníkov súťaže Strom roka a dostali sa do slovenských finálových kôl: senickú morušu, smrdácku lipu a kopčiansku lipinku, ako ju domáci familiárne volajú.

Pri smrdáckej lipe nás zastihol západ slnka, no nechcelo sa nám ešte lúčiť, škoda ukončiť také stretnutie. Presunuli sme sa opäť do Holíča. Tento deň bol môj narodeninový, a to bol dobrý dôvod predstaviť a ponúknuť hosťovi kvalitu miestnych pív. Ten ale hneď po príchode do štýlového pivovarníckeho podniku zočil vo vitríne pivo s názvom TREE HOUSE a výber bol jasný. Čas pre naše stretnutie a rozprávanie sa ale naplnil rýchlo. Rozlúčili sme sa s úprimným prianím skorého videnia. Bolo mi cťou, že som spolu s mojimi priateľmi mohla robiť spoločnosť britskému "lovcovi stromov".


Pre mňa to bol deň emotívny, plný zážitkov a vnemov a tento report som si dovolila písať v osobnejšom, neoficiálnom štýle. Najväčšiu vďaku zaň si zaslúži Ivonka Bolebruchová, ktorú nazývam neúnavnou tvárou kampane. Ona má na svedomí hlasovaciu vášeň, ktorú vyvolala už v celoslovenskom kole a aj teraz vytrvalo nabáda, vyzýva, motivuje... Hráme túto stromovú súťaž, ktorú ja vnímam ako medzinárodnú prehliadku, výstavu krásnych stromov. Tak, ako povedal Rob, v prvom rade by to mala byť zábava pre národy. Držíme palce, fandíme, kontrolujeme skóre, aby Slovensko s lipinkou uspelo čo najlepšie. Ak ste ešte nehlasovali, zahlasujte prosím, možnosť je len do konca februára.

Hlasujeme tu:  https://www.treeoftheyear.org/Stromy/Strazkyne-velkomoravskych-tajemstvi?fbclid=IwAR1eLsTvi7HurV6easoaCtn8IoUY4qFLHBPN3v2li9fPDjR2U3vfglnpsZY


Fotogalériu otvoríte po kliknutí na obrázok v článku.


Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene