Klub         ochrancov zelene


Websupport

Zachráňme nemocničný park v Myjave

   

Strana: 1  2  3  4 

Stane sa z Myjavy betónové umývadlo?

Kopaničiar - 7.1.2020


[ 18.12.2019 ]

Ján Hromek - Do územných plánov sa zasahuje hrubým spôsobom

Nemocnicu tvorí komplex budov vrátane komunikácii, inžinierskych sietí, funkčného zabezpečenia (ako je napríklad lôžková časť, ambulancie, operačné sály, sklady, kotolňa, trafostanica, parkoviská, garáže) i príslušnej zelene, ktorá tvorí ochrannú aj izolačnú funkciu. Nemocnica ako celok tvorí špeciálnu funkčnú ZÓNU. Táto zóna, určená zákonmi, vyhláškami a štátnymi i Európskymi normami je v podstate neporušiteľná, pretože by to narušilo funkciu celej nemocnice. Každá nemocnica MUSÍ mať svoje ochranné pásmo!

Nemocnica Myjava patrí medzi najmodernejšie na Slovensku, bola postavená a uvedená do prevádzky až v druhej polovici XX. storočia. Okolie tvorí park a zeleň, čo spĺňa všetky požiadavky na ochranné pásmo. V podstate sa dá povedať, že je to JEDINÝ park v meste Myjava, nepoznám žiadny iný v intraviláne. Sú to nenahraditeľné pľúca nielen pre nemocnicu, ale aj pre celé mesto! Nemocnica sa postavila na dobu najmenej dvesto rokov. Počas tejto doby nie je vhodné narúšať existujúcu zónu akýmikoľvek zásahmi. Treba ju riešiť vždy komplexne...

V posledných rokoch sa stretávame so zahusťovaním výstavby v mestách, pričom prichádza skôr k odlivu obyvateľstva z miest. Teda ak je tu potreba kvalitného bývania, treba hľadať nové ubytovacie zóny, čo rieši územný plán mesta. Zároveň však vidíme, že do týchto plánov sa hrubým spôsobom zasahuje, najmä neodborníkmi s politickým, či ziskuchtivým podtextom.

Toto je aj prípad nemocnice Myjava, keď sa nezodpovedným prístupom navrhlo hrubo narušiť ochrannú zónu nemocnice a nahradiť park obytnou zónou, ktorá v podstate ZNIČÍ celý zámer kladený na okolie nemocníc. Nemocnice sa umiestňujú v tichých, odizolovaných častiach miest a tak ako sú výrobné, obytné, oddychové, športové a kultúrne zóny, tak ich nemožno zlučovať a miešať dokopy, ako sa komu zachce.

Aj rodinný dom má svoje zóny! Dennú obývaciu i nočnú oddychovú časť, záhradnú a relaxačnú časť, osobitne sociálnu časť, garáže i skladové priestory. Postaviť pri nemocnici tak obrovské sídlisko je primitívny nápad, presne taký, ako keby si niekto navrhol WC uprostred obývačky!

Najhorší ja však MOTÍV!!! A tým je snaha vymeniť dôležitú zeleň za peniaze. Najhoršie sú následky, ktoré by trvali najmenej dvesto rokov bez možnosti to napraviť. Najhoršie je, že to pretláčajú politicky činné osoby bez osobnej zodpovednosti za mesto a najmä bez znalostí v oblasti výstavby a čo je najsmutnejšie, aj bez zdravého sedliackeho rozumu...

 

                                                                       Ján HROMEK, autorizovaný stavebný inžinier,

                                                                                   dlhoročný obyvateľ mesta Myjava

Vyjadrenie k výstavbe


Správy RTVS - Nahradia lesopark v Myjave obytné domy?

 
Obyvatelia Myjavy nechcú prísť o lesopark pri nemocnici, spisujú preto petíciu. Radnica plánuje prírodný biotop zmeniť na stavebné pozemky. Argumentuje tým, že chce prilákať do mesta mladé rodiny. Proti zámeru sú aj ochranári prírody.

Dominika Kusá, RTVS
 
Reportáž tu:
 
 
 

Ing. Zuzana Hudeková, PhD - Plochy zelene v mestách je potrebné zvyšovať

S veľkým znepokojením sledujem snahu meniť územný plán v meste Myjava v prospech rozparcelovania a individuálnej bytovej zástavby, ktorá by mohla po zmene územného plánu vyrásť na ploche súčasného lesoparku v Myjave.

Význam zelene a jej funkcie sú nesmierne už v súčasnosti a tento význam bude ešte len rásť. Už teraz naplno začínajú byť citeľné prejavy zmeny klímy, kde zeleň zohráva kľúčové miesto pri zabezpečení kvality životného prostredia, osobitne pri regulovaní teplôt počas letných horúčav, Zeleň nám reguluje mikroklímy a zamedzuje prehrievaniu, ale aj napomáha zmierniť odtokovú vlnu z extrémnych, či naozaj výdatných zrážok. Ochladzovací efekt vegetácie bol potvrdený viacerými štúdiami. Na základe mnohých zdrojov vo všeobecnosti možno povedať, že rozdiel teplôt, napr. medzi parkami a zastavaným územím, bol v priemere od 0,94°C do 2,26 °C . Samotný ochladzovací efekt vegetácie na svoje okolie sa prejaví len pri parkoch s dostatočne veľkou rozlohou, čo je aj prípad lesoparku v Myjave. Zjednodušene možno povedať, že veľké plochy zelene ochladzujú aj svoje okolie a tento vplyv je badateľný od okraja parku, do vzdialenosti zodpovedajúcej približne jeho rozmerom. Plochy zelene v mestách je potrebné teda nielen dôsledne chrániť, ale ešte aj zvyšovať ich podiel v celkovej urbanistickej štruktúre mesta. Zastavanie 3,5 hektára lesoparku uprostred zastavaného územia Myjavy prinesie svoj negatívny dopad už v súčasnosti, ale o to viac to pocítia budúce generácie. Keďže každý zodpovedný rodič ale aj politik cíti zodpovednosť za zachovanie kvality prostredia a zmiernenia aj tak hroziacich dopadov zmeny klímy, nemôže nás navrhnutá zástavba a s tým súvisiaca zmena plánu nechať ľahostajným.

Ing. Zuzana Hudeková, PhD

Vyštudovala krajinnú architektúru na súčasnej Mendelovej univerzite v Brne a absolvovala doktorandské štúdium na FA STU v odbore urbanizmus. Vo svojej práci sa osobitne venuje projektom v oblasti tvorby krajiny a a ochrany zelene v sídelnom prostredí, kvality životného prostredia, udržateľného rozvoja, urbánnej biodiverzity a adaptácie na zmenu klímy v sídelnom prostredí. Pôsobí aj ako expert Únie miest SR pre oblasť životné prostredie,je členka viacerých medzinárodných pracovných skupín ako aj ďalších profesných organizácií. Pravidelne publikuje v rôznych odborných médiách. Je autorkou STN 83 7010 Ochrana, udržiavanie a ošetrovanie stromovej vegetácie.


Odporúčame aj: Keď neprší, ale leje – dôsledky zmeny klímy stratégiami nezvládneme


Petičné podpisové miesto

Ďakujeme za podporu a podpisy pod petíciu za záchranu nemocničného lesíka. Dnes, 14.12.2019 ich pribudlo viac ako 400. Počet signatárov petície tak vzrástol na 2.000.

 

 

 

 

 

 


Strana: 1  2  3  4 
Meno  
Heslo
(C) Klub ochrancov zelene