Klub ochrancov zelene
Rok sa prehupol do svojej poslednej štvrte. Kelti tento čas vo svojom stromovom kalendári pridelili stromu, ktorý aj dnes poberá výsady, ako snáď žiadny iný strom. Je to strom, na ktorý si málokto dovolí nahlas nadávať.
Za takmer dva roky práce v komisii pre zeleň som sa stretol iba s jediným prípadom žiadosti o výrub tohto stromu. A to ich v našom meste rastie na verejnom priestranstve veľké množstvo. Stoja tu ako pozostatok starých záhrad, mnohé boli vysadené zámerne, či vyrástli sami.
Orech kráľovský si svoje druhové meno zaslúži právom. Nie iba pre svoj majestátny vzhľad. Rád rastie sám. V jeho tieni, tak ako v tieni ozajstného veľkého kráľa, nevyrastie žiaden iný strom. A keď veľkomyseľne zhodí pod seba svoje dukáty v podobe orechov, ochotne sa mu aj ľudia na jeseň prídu pokloniť, tak ako ozajstnému kráľovi.
Čítajte ďalej
Ohlas pani PhDr. Anny Držíkovej na brezy, ktoré boli na Námestí oslobodenia 16 v Senici začiatkom októbra 2012 neprehliadnuteľne a nešťastne orezané, (máme vyjadrenie uznávaného arboristu) spôsobil vlnu reakcií a názorov. Niekto by stromy nechal rásť do plnej krásy tak, ako to chce príroda, aby spríjemňovali naše životné prostredie a zmierňovali negatívne dopady ľudskej činnosti. Niekto by ich všetky najradšej vyrúbal – dôvodov pre tento zámer sa vždy nájde dosť. Ich opodstatnenosť vedie k dlhým diskusiám. Názory sa rôznia. Naše stanovisko sme uverejnili v Záhoráku dňa 29.10.2012.
Záhorák 29.10.2012 Smutné brezy...
Pravdu povediac, zvažovali sme, či vôbec reagovať na príspevky, uverejnené v Záhoráku dňa 22.10.2012, týkajúce sa odpovedí na článok „Smutné brezy“, v ktorom pani PhDr. Držíková prejavila svoju ľútosť nad hromadným a radikálnym orezaním stromov. Keďže sa ale v reakciách dosť často spomína naše združenie a komisia pre zeleň, v ktorej tiež pôsobíme, rozhodli sme sa, že k veci vydáme toto stanovisko. Niektoré uverejnené vyjadrenia totiž môžu spôsobiť precedens v starostlivosti o dreviny nie len v našom meste, ale vzhľadom k dosahu tohto periodika sa dotýkajú celého regiónu.
Ako je už známe, k žiadosti o výrub spomenutých briez sme sa postavili záporne a za svojim názorom si stojíme. Pravdou je aj skutočnosť, že by sme nikdy nesúhlasili s takým rozsiahlym zásahom do korún stromov a so spôsobom, akým bola redukcia korún vykonaná. Podľa nášho názoru, zákrok takéhoto rozsahu a pri tomto počte stromov už mali vykonať certifikovaní arboristi, ktorí majú potrebné vedomosti o optimálnom vedení rezov tak, aby sa strom so stresovou situáciou vyrovnal čo najlepšie, aby sa zminimalizovalo riziko hnilobných procesov a infekcií, ktoré v budúcnosti môžu ohroziť vitalitu drevín. Zároveň by estetická hodnota stromov zostala zachovaná v čo najväčšej možnej miere vzhľadom k zásahu. Napriek uvedenému veríme, že stromy sa so zákrokom budú vedieť vysporiadať. Z príspevku „Stanovisko občana bytovky“ je však zrejmé, že nie pre všetkých bude úspešná regenerácia briez dôvodom k radosti.
Čítajte ďalej.jpg)
Kráčam si jesennou Senicou a môj záujem upútajú dve pani, zametajúce pred činžiakom opadané lístie zo zlatistých briez, ktoré tu niekto vysadil možno aj pred tromi desiatkami rokov. Chvíľu sa po nich nenápadne obzerám. Ich domácke náradie a oblečenie mi nesedí s úvahou, že by to boli zamestnankyne mesta alebo technických služieb. Už som ich aj minula, keď mi to predsa len nedalo...
Vrátila som sa, aby som tie staršie dámy pozdravila a spýtala sa ich prečo? Prečo zametajú lístie na verejnom priestranstve? Prečo sa venujú činnosti, o ktorej každý predpokladá, že by ju mal robiť niekto, kto je za to platený? Priznám sa, svoje otázky som im kládla trošku s obavou, že sa mi dostane temperamentných odpovedí, spojených s nadávaním na tie hrozné brezy, z ktorých je len špina, že sa im to vláči do bytu a kvôli alergiám sú na pokraji života a smrti. Obrovský kameň mi padol zo srdca, keď v pokojných odpovediach padli slová: „Lebo to tu chceme mať pekné... Máme rozdelené služby, staráme sa o zeleň, polievame, zametáme, z trávnika vyhrabujeme lístie. A pokiaľ budem na žive, tých stromov sa nikto ani len nedotkne! Tu sa rúbať nebude nič!“ Ani si nedokážete predstaviť, akú radosť mi urobili. Nikde ani stopy po namosúrenosti na padajúce lístie a ostatné známe „problémy“ so stromami. Chválim ich za ich počin a netajím svoju radosť. Nahlas vyslovujem svoje prianie, aby bolo takých ľudí čo najviac, aby zatienili nezmyselné žiadosti o výruby stromov, ktoré sú odôvodnené tým, že zo stromov padá lístie, kvet, peľ a dokonca na nich sedia vtáky.
Čítajte ďalej
Rada sa prehŕňam v starých fotografiách a článkoch. Pripomínajú ľudí, veci, činy, situácie, na ktoré sme v kolobehu dní a rokov už pozabudli... Nedávno som narazila na článoček v miestnych novinách, v ktorom sa písalo o zámere vysadiť 1.000 stromčekov pre Senicu. Neviem, ako toto predsavzatie dopadlo, ale keďže od napísania článku ubehlo viac než 10 rokov, myslím, že by som si tých tisíc desaťročných stromčekov v Senici už asi všimla. I keď je to myšlienka pekná, mám dojem, že sa plytvalo silnými rečami tam, kde si to všímam veľmi často – v oblasti ochrany a tvorby zelene.
Každý človek vie, aké dôležité stromy pre nás sú, preto je asi samozrejmé, keď sa ľudia tvária, ako im na zeleni záleží. Mnohí sú nahnevaní, keď sú svedkami výrubu stromu v meste, na sídliskách, popri cestách... Pýtajú sa, komu strom prekážal a prečo?! Častokrát nadávajú a hrešia na úradníkov, že výruby povoľujú, sú pohoršení, že z mesta zeleň ubúda, až by mohol vzniknúť dojem, ako nám všetkým osud stromov leží na srdci a niekto „zlý“ nám zo zeleného bohatstva ukrajuje. Podľahnúť tomuto dojmu by sa dalo veľmi ľahko. Všetci sú ochranári a milovníci stromov, ale len do chvíle, kým si nezmyslia hľadať „závažné“ dôvody pre výrub stromu, z ktorého padá lístie, poprípade semená, na ich dvor, auto, dom, cestu pred domom...
Čítajte ďalej
Čakajú tiché,
zabudnuté.
Bábiky s tvárou čerešňových víl.
Jantármi zdobia si perute,
ktoré im ktosi nalomil.
V chuchvalci nervózneho sveta,
nik im už vrkoč nezapletá,
len čas,
prikreslí ďalšie kruhy leta
a nechá vetru napospas.
S láskou, tichučko vo viere,
vyčkajú ešte mládenca,
čo učeše vlasy, ostrihá kadere,
nevinným pannám
bez venca...
Staručkých bábik plné aleje.
Každá je krásna, keď sa usmeje.
Každá mu núka svoje vlasy.
Chlapcovi, čo hrá sa
s korunami krásy.
Prihlásiť